Mierne náročná trasa dolinou Nižné Matejkovo so strmým výstupom do Šiprúnskeho sedla a čiastočne vyhliadkovým hrebeňom na Šiprúň je vhodná pre tých, čo majú radi tiché a pokojné miesta bez ľudí.

Štart a cieľ: Podsuchá (časť Ružomberka) (zastávka autobusu „Biely Potok/Ružomberok,Podsuchá“)
Trasa: 18,0 km (spolu tam aj späť)
Orientačný čas: 6,0 hodín (spolu na vrchol a naspäť)
Značenie: Červená turistická značka.
Prevýšenie: 900 m
Náročnosť: Trasa dolinou je nenáročná. Náročnejšia začne byť po opustení asfaltovej cesty, kde pokračujeme vymytou lesnou cestou a následne popri, prípadne korytom potoka. Pokračuje lúkami do hustého lesa, kde je trasa najnáročnejšia. V lese je trasa strmá, šmykľavá a orientačne náročná pre pováľané stromy a zarastený chodník. Zvyšok trasy na vrchol je nenáročný. Najnáročnejší na trase je zostup už spomínaným strmým úsekom trasy.
Bezpečnosť: Úvod trasy rašeliniskom býva vlhký a šmykľavý. Trasa lesnou cestou v závere doliny a korytom potoka je šmykľavá. Úsek lúkou je zvyčajne porastený trávou, pre ktorú nevidno, kam stúpate. Najstrmší výstup lesom a hlavne zostup ním je po rozmočenom teréne, ktorý je šmykľavý. Obchádzanie a preliezanie popadaných stromov nie je veľmi náročné, avšak terén je nevychodený a šmykľavý. Treba si dávať veľký pozor najmä pri zostupe. Trasa nie je vhodná pre malé deti, najmä kvôli ťažko priechodnému terénu v lese a dĺžke trasy. Deti od veku 10 rokov prechod zvládnu za pomoci rodičov. Pre menej pohyblivých dôchodcov je táto trasa taktiež nevhodná. Tým, že trasu málo využívajú ľudia, vzniká nebezpečenstvo stretu s lesnou zverou.

Doprava:
Autom: Parkovanie na bezplatných parkovacích plochách vedľa hlavnej cesty pri autobusovej zastávke.
Autobusom: Z autobusovej stanice na zastávku autobusu „Biely Potok/Ružomberok,Podsuchá“

Trasa:
Trasa začína v ružomberskej osade Podsuchá, kam sa vieme pohodlne dopraviť autobusom alebo vlastným autom. Od zastávky autobusu / parkoviska sa vyberieme k miestnej reštaurácii (kolibe), pri ktorej začína turistické značenie. My sa vyberieme po červeno značenej trase, ktorá nás vedie vľavo popri pamätníku staviteľom cesty na Smrekovicu. Vydáme sa smerom na Ružomberok, späť k zastávke a parkovacím plochám, za ktorými v mieste, kde odbočuje cestička doľava, vchádzame medzi stromy a kríky na vychodený chodníček. Chodníček nás vedie rašeliniskom a mokraďami s viacerými potôčikmi, ktoré prekonávame pomocou provizórnych mostíkov z dreva. V jednom mieste sa chodník rozdvojí, my pokračujeme vľavo (pravý smeruje k chatke medzi stromami). Chodník nás dovedie na začiatok chatovej osady na začiatku doliny Nižné Matejkovo. Odbočíme doľava a prechádzame cez chatovú osadu, na konci ktorej sa nachádza minerálny prameň. K prameňu sa dostaneme tak, že z cesty, ktorou kráčame, odbočíme vľavo, pomedzi ploty chát, pár metrov za miestom, kde prejdeme cez most ponad potok (za chodníčkom k prameňu sa nachádzajú už len tri chaty na ľavej strane cesty). Chodník nás po pár metroch dovedie k potoku, za ktorým je prameň umiestnený. Za chatami sa vpravo od cesty nachádza upravený prameň s lavičkou na sedenie. V tomto mieste sa v lese nachádzajú staré banské štôlne, ktoré sú však neprístupné a nachádzajú sa v strmom teréne. Pokračujeme dlhou, mierne stúpajúcou dolinou popri potoku. Dolina je pokojná a tichá, počuť v nej len hučiaci potok, ktorý nás sprevádza. Na trase dolinou si môžeme všimnúť sklad sadeníc, ktorý vyzerá ako starý bunker, poľovnícky posed, či krmelce pre vysokú zver so senom na zimu. Svahy zvažujúce sa do doliny sú strmé, najmä pravá strana. Les v okolí má pralesovitý charakter, vidno to najmä na skalách a pôde, ktorá je husto porastená vegetáciou a machom. Cesta nás dovedie do prudkej pravotočivej zákruty, kde končí asfaltový povrch. My sa vyberieme ďalej lesnou cestou popri potoku. Cesta je vymytá od vody a sú v nej diery. Pokračujeme ďalej, stále sa držiac pravého okraja potoka. V mieste, kde sa cesta stráca a trasa nás vedie hore potokom, je značenie chodníka urobené vpravo, pár metrov od potoka. Chodník tam je však nevychodený a zarastený. Odporúčame pokračovať hore potokom, je to možno mokrejší variant, ale prejdete to asi rýchlejšie a bezpečnejšie. Koryto potoka nás dovedie na začiatok lúky (tu schádza aj chodník ponad potok), kde sa vyberieme popri ľavom okraji lesa smerom nahor. Lúka je zväčša zarastená, preto značky, ktoré sú umiestnené na kameňoch, veľmi nevidno. Na konci lúky je na strome umiestnená veľká značka (volavka), ktorá nás ubezpečí, že ideme správnym smerom. Vchádzame medzi stromy a držíme sa malého potôčika, ktorý tu steká. Nenápadný zarastený chodník nás vedie strmo nahor. V najstrmšom výšvihu sa dostaneme na chodníček, po ktorom odbočíme doprava. Po pár metroch však naša trasa odbočí z tohto chodníčka doľava pomedzi popadané stromy. Ak by sme stratili chodník, stačí sa držať smeru priamo do kopca. Po pár minútach vyjdeme na lúku, ktorou stačí vystúpať hore. Tu si môžeme všimnúť malé žlté stĺpiky s červenou značkou, ktoré nás navedú na správnu trasu. Vydáme sa smerom doprava, striedavo lúkami a lesom na vrchol Šiprúňa. Týmto hrebeňom to na vrchol trvá asi 15 minút, značenie na trase nie je takmer žiadne, no vychodený chodník vás dovedie tam, kam potrebujete. K vrcholu sa neponáhľajte, pretože cestou sa naskytnú čiastočné výhľady na Vlkolínec, či do Liptovskej kotliny. Na Šiprúni sa nachádza železný stĺpik s provizórnym názvom vrcholu. Zo samotného vrcholu výhľad nie je, avšak pár metrov za vrcholom sa naskytne výhľad na Prašivú (Nízke Tatry) a Smrekovicu s Rakytovom (Veľká Fatra). Tu naša trasa končí a ostáva sa už len vrátiť rovnakou trasou naspäť s tým, že si treba dávať pozor najmä pri zostupe strmým lesom. Služby reštaurácie na konci trasy po tejto túre ocení asi každý turista. Komu by bolo málo chodenia, tak môže ešte absolvovať vychádzku k Brankovskému vodopádu.

Poznámky:
– V úvode / na konci trasy sa nachádza reštaurácia a parkovisko.
– Na trase je potrebné mať zmysel pre orientáciu a vedieť sa zorientovať v teréne.