Čo robiť

Podsuchá - Brankov - Biely Potok

Chodník vedúci z Podsuchej popri Brankovskom vodopáde na Veľký Brankov. Pokračuje cez Brankov a Ostrô do Bieleho Potoka. Trasa je zaujímavá najmä pre návštevníkov, ktorí majú radi miesta, kde nestretnú davy ľudí. Vedie cez les, horskými lúkami a členitým hrebeňom. Z trasy sa naskytujú výhľady na Smrekovicu, Salatín či Liptovskú kotlinu.

Číslo trasy: 5605
Farba: Zelená
Dĺžka trasy: 11,6 km
Prevýšenie: Stúpanie: cca 945 m / Klesanie: 1000 m
Čas prechodu: 4:30 hod.

Popisné miesta orientácie:
1. Podsuchá 560 m
2. Veľký Brankov 1134 m (smerovky chýbali)
3. Sedlo Teplice 945 m
4. Ostré (Ostrô) 1087 m
5. Sedlo Brdisko 775 m
6. Borovinsko (výhľad) 866 m (stará vyhliadka)
7. Biely Potok 520 m

Popis trasy:
Trasa začína v ružomberskej osade Podsuchá, kam sa viete dopraviť autobusom. Od reštaurácie, kde sa nachádza začiatočný smerovník, trasa schádza popri pamätníku staviteľom cesty na Smrekovicu, k hlavnej ceste (doprava). Prejde cez cestný most, za ktorým pokračuje vľavo po ceste popri rieke Revúca. Trasa pokračuje popri táborisku k druhej dolinke. Tu odbočí z cesty doprava do dolinky a prechádza mostíkom ponad potok strmo hore na zvážnicu, ktorá vedie dolinkou. Na orientáciu pomôžu aj šípky, ktoré ukazujú trasu k vodopádu. Zvážnica dolinkou je spočiatku výrazná, potom sa postupne stráca pod vegetáciou a stáva sa z nej len chodník. V mieste, kde trasa odbočí doprava cez potok, sa nachádza informačná tabuľa o Brankovskom vodopáde. Tu je možnosť pokračovať v smere doliny a urobiť si zachádzku k vodopádu. Trasa pokračuje po kamenistom podklade vpravo od dolinky, ktorá viedla k vodopádu, vchádza do krátkej skalnej tiesňavy, kde sa nachádza malý vodopádik. Chodníček vedie pravou stranou potoka a v mieste, kde odbočí doľava cez potôčik, vychádza na lúku. Chodník po lúke pokračuje vľavo, tu sa treba držať ľavého okraja lesa a vojsť do dolinky vľavo. Stúpanie dolinkou je strmé a vedľa chodníka si môžeme všimnúť hlboký zárez od potôčika, ktorý tu preteká. Chodníček prechádza popri zvyškoch starých štálov (senníkov), a vychádza na lúku. Trasa pokračuje mierne vľavo a pre orientáciu je dobré sa držať okraja lesa vľavo. Po chvíli je možné si všimnúť malý žltý stĺpik, ktorý naviguje na správny smer. Trasa vyjde na malé lúčne sedielko, kde sa nachádza poľovnícky posed. Tu sa postupne začínajú ukazovať výhľady na Veľkú Fatru. Chodník pokračuje smerom od posedu (doprava) a lesom podchádza kopec oproti zľava. Chodníček opäť vyjde na lúky, kde sa naskytnú ďalšie čiastočné výhľady na Veľkú Fatru. Popri ďalšom žltom stĺpiku vyjde na výrazný chodník pod hrebeňom. Tu je potrebné nenechať sa zviesť chodníkom, ale pokračovať ešte pár metrov ďalej a odbočiť mierne vľavo na chodníček, ktorý vedie na samotný hrebeň Veľkého Brankova. Na vrchol sa dostaneme po horskej lúke, z ktorej sa hneď v úvode naskytujú výhľady na Úplazy. Horská lúka sa smerom nahor rozširuje a odkrýva čoraz krajšie výhľady na Salatín, Prašivú, Veľkú Fatru, Chočské vrchy či časť Malej Fatry. Výhľady z lúk na vrchole Veľkého Brankova sú najkrajšie na celej trase. Chodníček značený len malými žltými stĺpikmi na lúke pokračuje mierne nadol do lúčneho sedla, odkiaľ pokračuje kúsok do kopca k lesu. Na vrchole odbočí prudko doprava a schádza k starému salašu. Pri salaši sa nachádza upravený prameň, kde je možné si doplniť zásobu vody a stará koliba, kde je možné sa schovať pred nepriaznivým počasím. Chodník pokračuje lesom pomedzi dve skalné bralá stojace za kolibou. O kúsok ďalej opäť vyjde na lúku, z ktorej začína strmé stúpanie na najvyšší bod na trase, na Brankov. Samotná trasa po hrebeni, od Brankova po sedlo Brdisko, vedie hrebeňom a takmer všetky členitosti, skaly, či terénne prekážky sa obchádzajú z ľavej strany. Vždy, keď neviete, kam sa vybrať, skúste sa pozerať doľava a po odbočení z hrebeňa je potrebné sa naň opäť vrátiť. Zo skalného a trávou porasteného vrcholu Brankova sa naskytnú čiastočné výhľady na Prašivú, Smrekovicu, Veľký Rozsutec či Vlkolínec učupený pod Sidorovom. Bystrému oku neujde ani výhľad na Podsuchú, kde trasa začala. Cestou do sedla Teplice prechádzame popri skalných útvaroch a naskytujú sa čiastočné výhľady na okolie. Trasa prechádza popri lesných zvážniciach, netreba sa však nimi nechať zviesť a treba si hľadať cestičku mimo nich. Za vrchom Priehyba chodník vyjde na rúbanisko, kde sa naskytnú výhľady na Západné Tatry a časť Vysokých Tatier s Kriváňom. Zo sedla Teplice trasa vedie spoločne so žlto značenou trasou na vrchol Ostré, alebo Ostrô, ako ho nazývajú miestni. Pod vrcholom sa nachádza smerovka k hrobu neznámeho vojaka, ktorý padol počas SNP. Od chodníka je vzdialený asi 100 metrov. Na vrchole Ostrého sa nachádzajú pamätné tabule venované účastníkom SNP. Z vrcholu sú len obmedzené výhľady na Salatín a Prašivú. Cestou do sedla sa miestami naskytnú obmedzené výhľady na Vlkolínec, Veľký Choč, Západné Tatry či liptovské dedinky v Liptovskej kotline. Sedlo Brdisko ponúka ďalšiu možnosť zachádzky na vyhliadku na Borovnisku. Z novej vyhliadky, ktorá sa nachádza pred vrcholom, je výhľad na Liptovskú kotlinu s Chočskými vrchmi, Západnými Tatrami a časťou Vysokých Tatier s Kriváňom. Zo starej vyhliadky za vrcholom už výhľady nečakajte, pretože okolitá vegetácia zakryla takmer všetky možnosti výhľadu do okolia. Samotná vyhliadka, ktorú tvorí skalné bralo, je však pekným miestom a stojí za návštevu. Trasa zo sedla Brdisko pokračuje vľavo dolu dolinkou Jarabková a vychádza na lúky. Vpravo na kopčeku sa týči zaujímavý skalný útvar. Skala je síce mimo trasy, zachádzka k nej však stojí za to, lebo sú od nej pekné výhľady do okolia. Z lúk trasa vojde do ružomberskej mestskej časti Biely Potok, kde sa po pár minútach chôdze ukončí pri hlavnej ceste, pár metrov od zastávky autobusu.

Bezpečnosť:
V úvode je potrebné prejsť cestným mostom na ceste prvej triedy, kde je hustá premávka a most nemá chodník pre chodcov. Trasa vedie rôznymi terénmi so strmými klesaniami a stúpaniami. Úvod je často blatistý a šmykľavý, treba si dávať pozor najmä na vápencové kamene, ktoré zvyknú byť vlhké a šmykľavé. Pri strmom výstupe na hrebeň je terén blatistý a taktiež šmykľavý. Chodník po horských lúkach býva prerastený trávou, preto nevidíte, kam stúpate. Samotný hrebeň medzi Brankovom a Ostrým je členitý s kamenistými úsekmi strmo klesajúcimi či stúpajúcimi a s prudkými svahmi spadajúcimi na východ a západ. Pri prechode odporúčame mať turistické palice a dobrú protišmykovú obuv. Na trasu kvôli bezpečnosti neodporúčame brať deti pod 12 rokov, prípadne staršie, ktoré nemajú skúsenosť pohybovať sa v neprechodenom teréne.

Značenie v teréne:
Trasa je vyznačená nedostatočne, často je potrebné zbystriť pozornosť a pohľadať značky, najmä v miestach s hustejšou vegetáciou a na lúkach. Viditeľnosť značiek sťažuje aj to, že značenie po sedlo Teplice je už dlho neobnovené a značky sú vyblednuté. Od sedla sú značky novšie a omnoho viditeľnejšie. Značenie opačným smerom je ešte neprehľadnejšie a miestami neviete, kam máte ísť. V zime na túto trasu neodporúčame ísť nikomu, kto si ju neprešiel v lete a nemá aspoň základné vedomosti o tom, kadiaľ trasa vedie.

Poznámky:
– Chodník je využívaný málo, ale celoročne.
– Trasa nie je vhodná pre deti a pre začiatočníkov.
– Na trase je potrebné mať zmysel pre orientáciu a vedieť sa pohybovať v rôznych druhoch terénu.
– Prejdenie trasy opačným smerom trvá približne 5:00 hod.
– Zachádzka k Brankovskému vodopádu a späť trvá približne 0:30 hod.
– Zachádzka k vyhliadke na Borovnisku a späť trvá približne 0:15 hod.
– Zachádzka k starej vyhliadke na Borovnisku a späť trvá približne 0:45 hod. Treba si dávať pozor na orientáciu, lebo značenie k nej je už takmer zaniknuté, a neobnovené.
– V úvode trasy sa nachádza reštaurácia a parkovisko.
– Na začiatok a koniec trasy premávajú prímestské autobusy z Ružomberka.
– V blízkosti konca trasy sa nachádzajú potraviny a pohostinstvo.
– Trasa prechádza popri viacerých prameňoch, ale na pitie je upravený len jeden, v blízkosti starého salaša.
– V prípade zlého počasia je možnosť schovať sa v kolibe na starom salaši v sedle medzi Veľkým Brankovom a Brankovom.

Trasa bola preverená v júni 2021.