Čo robiť

Príroda lieči: Hojdačka na Kostolnej hore

Slnečný deň babieho leta sme využili na návštevu najväčšej obce ružomberského okresu, Liptovských Sliačov, kde sme sa vybrali na prechádzku cez Kostolnú horu na Bežan. Táto lokalita je známa najmä miestnym, ľudia z okolia ju veľmi nepoznajú. Trasa ponúka nádherné výhľady do širokého okolia a je nenáročná. Tým, že z väčšej časti vedie po asfaltovej ceste, je vhodná takmer do každého počasia, či už v lete alebo zime.

V ružomberskom regióne sa začiatkom novembra zvyknú zbierať posledné plodiny z tohtoročnej úrody. Preto sme sa rozhodli nazbierať si niečo, čo budeme potrebovať pri tlačení kapusty, ktorá sa u nás v Dolnom Liptove pripravuje azda v každej domácnosti. Tým niečím nie je nič iné ako koreň chrenu, ktorý okrem základu pod tlačenú kapustu niekto pridáva aj do samotných vrstiev kapusty.

Chren dedinský („chren“) je rastlina, ktorá sa bežne vyskytuje takmer na celom Slovensku, nájdete ho na poliach, lúkach, pri potokoch a v miestach, kde mú dostatok vlahy. Chren sa na Slovensku pestuje už od stredoveku. Jeho pestovanie v našom regióne však nikdy nebolo veľmi nutné, pretože sa voľne vyskytuje na mnohých miestach. Pestovanie chrenu v záhradách má aj nevýhodu a tou je, že chren sa zvykne rozrásť po celej záhrade a ťažko sa odstraňuje. Pre účel, na ktorý chren potrebujeme (ako základ na dno do kapustného suda) budeme potrebovať asi päť až desať koreňov v závislosti od veľkosti suda. Chren je ľahko rozoznateľný, pomýliť si ho však môžete s jednou podobnou rastlinkou, ktorá sa naň podobá, ale nemá jeho špecifickú vôňu. Ani jej koreň nemá po narušení povrchu dráždivú vôňu, ktorou je chren známy.

Okrem tlačenej kapusty sa chren dá použiť na rôzne iné účely. Najčastejšie sa však konzumuje ako príloha k jedlu, či sa pridáva do omáčok a prívarkov. Chren je vďačným doplnkom draslíka, horčíka, vápnika a fosforu do nášho organizmu. Okrem minerálov sa v ňom nachádzajú aj vitamíny, najmä vitamín C. Obsahuje aj prchavé oleje, ktoré majú antibakteriálne účinky.

Na našu vychádzku si budeme musieť do batoha pribaliť okrem starej použitej tašky, ktorú používame na zbieranie toho, čo do prírody nepatrí, aj niečo na kopanie, aby sme sa ku koreňom chrenu v tvrdej zemi dostali. Odporúčame si tiež zobrať papierové sáčky na iné dary prírody, ktoré sa na trase vyskytujú.

Do Liptovských Sliačov sa vydáme prímestským autobusom, z ktorého vystúpime v Nižnom Sliači na zastávke autobusu „Lipt.Sliače,Nižný Sliač,Bielený“. Na opačnej strane cesty sa nachádza miestne pohostinstvo a drevený kríž so sochou Krista. Vyberieme sa po ceste popri kríži a po pár desiatkach metrov v mieste, kde cesta odbočí doprava, pokračujeme asfaltovou cestou priamo do kopca. Svah vľavo od cesty je spevnený betónovou stenou, na konci ktorej odbočíme doľava na poľnú cestu ponad polia a záhrady rodinných domov. Cesta nás vedie smerom k dvom konštrukciám, na ktorých sú umiestnené mikrovlnné antény. Nezachádzame až k nim, ale pokračujeme cestou stáčajúcou sa doprava. Tento úsek trasy je plný kríkov, na ktorých sa nachádza množstvo šípok a hlohu. Hneď v úvode trasy sme si odtrhli trnky, ktoré sme hneď zjedli a vytlačili si do úst dužinu z pár mäkkých šípok, ktorá mala príjemnú sladkastú chuť a neutralizovala kyslú chuť trniek. Poľná cesta vedie pomedzi polia a v mieste, kde si vpravo pred nami všimneme osamelý listnatý strom, sa vyberieme smerom k nemu. Po pár krokoch si môžeme všimnúť drevenú konštrukciu, ktorá sa nachádza neďaleko od neho. Na drevenej konštrukcii je umiestnená hojdačka, z ktorej sú panoramatické výhľady na obec Liptovské Sliače, mesto Ružomberok a pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry, Západné Tatry a Chočské vrchy. Po nabažení sa výhľadov a pohojdaní sa vrátime na poľnú cestu, ktorou pokračujeme ďalej smerom po hrebeni Kostolnej hory. Cesta sa pri kríkoch s pár trnkami stočí doprava a pri oplotenom areáli sa napojí na asfaltovú cestu, z ktorej sme zišli, aby sme mohli navštíviť vyhliadku s hojdačkou. Cesta nás vedie pod vrchol Bežan, ktorý je najvyšším bodom našej trasy. V mieste, kde sa k ceste pripája poľná cesta od lesa, je výhľad do okolia druhým najkrajším na trase. Pribudol výhľad na Vysoké Tatry s Kriváňom a na Liptovskú Maru. Pozornejšiemu oku neunikne ani Chopok so stavbou lanovky pod vrcholom. Cesta schádza smerom k hnojisku a popri nej sa znovu nachádza množstvo kríkov so šípkami. Pred hnojiskom sa stočí doprava a v esíčkovej zákrute o niečo nižšie sme natrafili na prvý chren. V tomto mieste je cesta poškodená zosuvom pôdy, preto je pod ňou navozená výkopová zemina. Výkopová zemina je zasa vhodné prostredie pre rast chrenu a tým, že je mäkšia, sa nám ľahko kopalo. Pri kopaní chrenu v prírode by sme mali dodržať nejaké nepísané pravidlá. Z trsu chrenu nevykopeme nikdy všetky korene a niečo tam necháme, vykopané listy a kúsky koreňov vložíme naspäť do jamy, ktorú sme vykopali a zasypeme ju vykopanou hlinou, aby mohol chren ďalej rásť a my sme si o rok mohli prísť vykopať ďalší koreň. Korene sa na mieste čistia iba zbežne od najhrubšej hliny, pretože ak ho hneď nepoužijeme, tak by príliš vyschol a stvrdol. Z každého kúska koreňa, ktorý pri čistení odpadne, by tiež mohol vyrásť ďalší chren a nechceme ho tu zase všade rozosiať. Po vykopaní chrenu sme pozbierali nejaký neporiadok, ktorý sa sem dostal s navozenou zeminou, aby sme z prírody nebrali len to dobré a objavovali okolie s už známou myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko. Klesajúca cesta nás vedie k rodinným domom a po ľavej strane cesty si môžeme všimnúť množstvo trsov chrenu. Rastie ho tu veľa, avšak zem je tvrdá a kopanie omnoho náročnejšie, o čom svedčí aj drevená rúčka lopatky, ktorú sme zlomili. Pokračujeme cestou cez potôčik, za ktorým sa cesta stočí doprava a popri stromoch prichádza k domom na ulici „Na Bežan“. Na konci ulice si vpravo za posledným domom môžeme všimnúť murovanú kaplnku s lavičkou. V križovatke sa vyberieme doľava a asi po 200 metroch prichádzame k zastávke autobusu „Lipt.Sliače,Vyšný Sliač,družstvo“, odkiaľ sa môžeme dopraviť späť do Ružomberka.

V prípade, že máme dostatok času, môžeme pokračovať na nasledujúcu zastávku, v blízkosti ktorej sa nachádza penzión s reštauráciou a miestne pohostinstvo. A ak nám bolo prechádzania málo, môžeme sa prejsť k minerálnemu prameňu Teplica alebo ku Kostolu dvoch Sŕdc, ktoré sa nachádzajú neďaleko.

Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.

Článok je šiestym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.