Kam ísť

Okolie Vlkolínca

Na Vlkolínci je okrem samotnej architektúry a zrubových stavieb zaujímavé aj jeho okolie. To dotvára kolorit osady a zasádza ho do horského svahovitého prostredia, čím vytvára nezabudnuteľnú atmosféru horskej osady.

Terasovité políčka a lúky:
Lúky a políčka v okolí Vlkolínca vznikli postupným výrubom lesov, ktorý sa na tomto území pôvodne nachádzal. Postupným zvyšovaním počtu obyvateľov Vlkolínca sa tieto odlesnené územia začali využívať ako hospodárske plochy. Najbližšie okolie sa využívalo na pestovanie a širšie okolie slúžilo ako pastviny a tiež na prípravu krmiva pre dobytok na dlhé obdobie počas zimy. Pravidelným spásaním a kosením lúk sa tu vytvorili podmienky pre výskyt vzácnych rastlín. Tým že tunajšie prostredie je horské, boli obyvatelia nútení strmé svahy zregulovať do terás, aby im voda a dažde neodnášali z poľa pôdu aj s úrodou. Postupným rozširovaním hospodárskej pôdy vznikli početné políčka usporiadané do terás, ktoré tvoria nezanedbateľný kolorit Vlkolínca. Lúky a políčka v dnešnej dobe slúžia aj ako miesta s výhľadom do širokého okolia.

Senníky:
Alebo štále, ako ich nazývajú tunajší obyvatelia, sú malé drevené stavby rozosiate po celom okolí Vlkolínca. Slúžili na uskladnenie zásob sena, ktoré si miestni vytvárali počas leta. Seno sa v nich uskladňovalo kvôli viacerým dôvodom. Napríklad transport sena v zime, kedy je potrebné, je jednoduchší. Tiež sa tým znížili nároky na priestor, ktorý by bol potrebný priamo v stodolách a najdôležitejší dôvodom boli požiare. Tým, že bolo krmivo uskladnené mimo hlavnej stodoly, boli pred ohňom ochránené zásoby potravy pre dobytok.

Sidorovo:
Vrch týčiaci sa nad Vlkolíncom ako jeho pomyselný ochranca pred studenými severnými vetrami. Patrí do pohoria Veľká Fatra a v starších mapových podkladoch bol známy ako Híravá (Hýravá). V podaní miestnych obyvateľov však nesie názov Žiar, odvodený od odlesku slnka z vápencových skál v jeho vrcholových partiách. Na jeho vrchole v minulosti existovalo prehistorické osídlenie halštatskej a rannolužickej kultúry. V súčasnosti na vrchol vedie turistický chodník a samotný vrchol slúži ako vyhliadkové miesto s výhľadom na Vlkolínec.

Pramene:
V minulosti si ľudia vážili všetko, čo bolo pre nich dobré a čo im prinášalo osoh. Oblasť okolo Vlkolínca je bohatá na vodu, o čom svedčí množstvo prameňov v okolí. Obyvatelia ich často využívali pri práci na poliach a v prípade veľkej zimy, keď zamrzla jediná studňa s pitnou vodou v osade, boli nútení vybrať sa po vodu k niektorému z nich. Tým, že voda bola potrebnou súčasťou každodenného života, sa o miestne studničky aj patrične starali a pravidelne ich čistili. V blízkosti Vlkolínca sa nachádza aj jeden prameň, takzvaná “Teplica”, ktorý nezamŕza ani v najväčšej zime a obyvateľom neraz počas veľkej zimy slúžil ako jediný zdroj vody.

Krkavá Skala:
Je skalnou ihlou v masíve vrchu Sidorovo a nachádza sa vedľa cesty, ktorá pôvodne spájala Vlkolínec s Ružomberkom. Vznikla zvetrávaním dolomitov (vápencov) a je vysoká 15 metrov. Rastú na nej významné druhy vápencovej flóry a slúži ako oddychové miesto preletujúcich vtákov. Z estetického hľadiska tvorí dominantu nad lúkami v okolí Vlkolínca.

Vlčia skala:
Travertínová skala tvorená viacerými terasovitými vrstvami strmo spadajúca do Trlenskej doliny. V blízkosti jej vrchola je vybudovaná zotavovňa jezuitského kláštora v Ružomberku s kaplnkou Panny Márie Snežnej. V jej útrobách sa nachádza viacero puklinových jaskýň. Názov nesie podla skalnej rozvaliny, ktorá pripomína hlavu vlka s otvorenou papuľou. Pri skale s podobou vlčej hlavy je pod skalnou stenou vytvorené pútnické miesto, takzvaná Lurdská jaskyňa.

Doggerské skaly:
Nachádzajú sa pár metrov nad ústím Trlenskej doliny a sú typickým príkladom tvorby pohorí v oblasti Veľkej Fatry. Tvoria prirodzený odkryv kamenných vrstiev jurského súvrstvia z obdobia druhohôr. Pomenované sú podľa názvu obdobia, v ktorých vznikli: “dogger”, čo znamená druhohory. Nachádza sa v nich množstvo mikroskopických fosílií a skamenelín z obdobia ich vzniku, ktoré sú však bohužiaľ volným okom ťažko rozpoznateľné. Voľným okom sú však viditeľné vrstvy nánosov z obdobia formovania skál, čím sa stávajú zaujímavé aj po estetickej stránke.

Skala Mravíčka:
Je geologicky zaujímavý skalný útvar. Jeho zaujímavosť spočíva v jeho štruktúre, ktorá je viditeľná na povrchu. Tvorí ju skalné bralo nad ústím Trlenskej doliny. Samotná skala je už na prvý pohľad iná, je dierkovaná, z čoho je odvodený aj jej názov. V skalnom brale sú viditeľné vrstvy usadenín, ktoré vznikali na dne mora počas jej formovania v období druhohôr. Vrstvy usadenín vytvárajú podľa uhla pohľadu rôzne zaujímavé obrazce a vzory.