Čo robiť

Príroda lieči: Vitamíny a minerály z Ludrovských lúk

Okolie Ludrovej ponúka zaujímavé lokality, kam sa môžeme vybrať za tým, čo príroda ponúka. Okrem lesa a doliny, kam návštevníci najčastejšie prichádzajú pri snahe zdolať vyhliadkový vrchol Salatín, alebo tiesňavy Hučiaky, ktorá nijako nezaostáva za roklinami Slovenského raja, tam nájdeme aj iné miesta, ktoré stoja za návštevu.

Vyberieme sa na krátku prechádzku v blízkom okolí obce. Pôjdeme sa pozrieť na minerálny prameň a prejdeme sa lúkami, kde sa nachádza množstvo kríkov s tým, čo jesenná príroda ponúka pre zberateľov plodov a na záver si pozrieme, čo dokáže vytvoriť voda počas dlhého obdobia.

Na vychádzku sa z Ružomberka vyberieme prímestským autobusom. Ten nás po pár minútach dovezie do podhorskej obce Ludrová, ktorej časť v minulosti patrila k Ružomberku. Vystúpime na zastávke autobusu „Ludrová,,Jednota“, odkiaľ pokračujeme ďalej obcou. Prechádzame popri miestnom kostole Všetkých svätých, ku ktorému vedie zastrešené schodisko. Pri požiarnej zbrojnici a malom oplotenom ihrisku odbočíme doľava a prejdeme ponad miestny potok. Na najbližšej ulici odbočíme doprava a pokračujeme na jej koniec. Pokračujeme stále rovnakým smerom po trochu rozbitejšej / štrkovej ceste. Vľavo popri ceste sa nachádzajú husté kríky a nad nimi svahovité lúky. Pár metrov ďalej prichádzame k nízkemu plôtiku, v ktorého strede je urobený prechod, ktorý nás vyvýšeným dreveným chodníkom, ponad často rozmočené okolie, dovedie k drevenému prístrešku. Pod prístreškom sa nachádza kadluba, z ktorej cez malý otvor vyteká vzácna tekutina. Táto na prvý pohľad obyčajná voda obsahuje zdraviu prospešné minerály, ktoré potrebuje pre svoje fungovanie organizmus každého človeka. Medokýš, ako prameň nazývajú miestni, je len slabo mineralizovaný, vďaka čomu je možné ho piť dlhodobo. Obsahuje vápnik a horčík, ktoré pomáhajú udržiavať organizmus v dobrej kondícii. Ale ako vo všetkom, aj pri pití minerálky všetko so všetkým súvisí a na to, aby telo dokázalo prijatý vápnik zužitkovať, potrebuje aj niečo, čo mu k tomu pomôže. Kto by povedal, že to niečo je slnko a jeho lúče, ktoré pri dopade na našu pokožku vyvolajú produkciu vitamínu D, potrebného na naviazanie vápnika. Preto okrem nabratia „Medokýša“ pokračujeme v prechádzke, aby sme sa zásobili aj týmto vitamínom. Voda okrem minerálov obsahuje aj plyny, preto ju v tomto chladnom počasí odporúčame piť až doma, keď sa trochu zohreje na izbovú teplotu. Od prameňa pokračujeme o niečo ďalej po ceste, ktorá nás dovedie k drevenej novostavbe, v ktorej sa nachádza Múzeum ručnej výroby papiera a pri ňom historická hasičská striekačka, ktorá poteší oko každého milovníka histórie. Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že pár metrov od novostavby múzea (smerom na sever) sa pri malom potôčiku nachádza vrt, z ktorého vyviera minerálka takmer rovnakého zloženia, ako má Medokýš. Vrt je však zle viditeľný, pretože jeho horná časť už skorodovala a vychádza nad povrch len pár centimetrov a keďže sa nevyužíva, tak je zarastený vegetáciou. Od múzea pokračujeme hore lúkou po nevýraznej zarastenej poľnej ceste. Prechádzame ponad včelie úle a ploty vodného zdroja. V mieste, kde sa cesta otáča doprava, sa vyberieme doľava, mierne dolu kopcom po chodníčku ku kríkom, pomedzi ktoré prejdeme k okraju lesa. Chodníček pod lesom pokračuje doľava a po pár desiatkach metrov vojde do lesa. V lese pokračuje hore kopcom a napojí sa na starú zvážnicu, ktorá nás vyvedie na okraj lesa. Pokračujeme vľavo na lúky, kde môžeme vidieť množstvo kríkov. V týchto miestach a už aj skôr pod lesom, si môžeme všimnúť množstvo kríkov so šípkami a hlohom, ktoré si môžeme nazbierať a vysušiť na čaj. Nachádza sa tu aj množstvo liesok či trnkových kríkov, avšak tento rok je na oriešky a trnky veľmi skúpy. Popri posede na okraji kríkov vedie cestička, ktorá nás dovedie do starého travertínového lomu, kde si môžeme pozrieť travertín zblízka. Do priestoru lomu vstupujeme opatrne, na nič nelezieme a pozeráme sa, kam stúpame, aby sme predišli prípadnému úrazu. V travertíne si môžeme všimnúť rôzne kanáliky, ktorými počas dlhých tisícročí pretekala minerálna voda, podobná ako tunajší Medokýš, a usádzaním minerálov ich sformovala do obrovských rozmerov. Okolie lomu disponuje výhľadmi do okolia, ktoré potešia oko každého návštevníka. Späť sa vraciame rovnakou trasou, alebo môžeme pokračovať smerom na sever k vysielaču, od ktorého vedie cesta k vstupu do obce Ludrová.

Uvedenú lokalitu sme navštívili spolu s ružomberskými turistami. Zúčastnili sa malé deti aj seniori a všetci boli s prechádzkou veľmi spokojní. Na prechádzke sme si zahryzli do pár bobuliek hlohu a vyskúšali aj dužinu mäkkých šípok, čím sme si do tela doplnili nejaký vitamín C a iné prospešné látky.

Pri návrate sme za túto vychádzku poďakovali prírode tým, že sme z kríkov pozbierali pár sáčkov, ktoré sem dofúkal vietor a zobrali so sebou pár nečistôt, ktoré do uvedenej lokality nepatria, pretože sa snažíme návštevníkov prírody vychovávať a objavujeme udržateľne s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko.

Nakoľko počas našej vychádzky boli výhľady obmedzené pre hmlu, pripájame niektoré fotografie z jari.

Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.

Článok je piatym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.