Čo robiť

Príroda lieči: Štiavnické minerálky

Ďalšia vychádzka za zdravím nás zavedie do Liptovskej Štiavnice, kde sa nachádza viac než dvadsať zdokumentovaných minerálnych prameňov. Aj samotný názov obce je pravdepodobne odvodený od početného výskytu „štiav“, čiže minerálnych vôd. Okrem vybraných minerálnych prameňov si pôjdeme pozrieť aj ústie Zemianskej doliny so skalnatým bralom nazývaným Lúčny hríb a prejdeme sa po vyhliadkovej cestičke ku krížu.

Na začiatok našej trasy sa z Ružomberka dovezieme autobusom prímestskej dopravy a vystúpime na zastávke „Lipt.Štiavnica,,garáž SAD“. Pre lepšie zorientovanie sa stačí sledovať výhľad z autobusu na pravej strane a vystúpiť hneď za miestnym kostolom. Zo zastávky pokračujeme pár metrov ďalej ku križovatke, na ktorej odbočíme doprava na cestu vedúcu do kopca. V orientácii nám pomôže šípka v križovatke, ktorá ukazuje „Prameň Medokýš“. Priamo v križovatke sa nachádzajú aj náučné panely, z ktorých sa dozvieme niečo o histórii, súčasnosti a o budúcich plánoch v obci. Po pár metroch chôdze do kopca zídeme z cesty doľava k malému jazierku s rybami. Malý mostík cez potok na okraji jazierka nás dovedie na malé detské ihrisko. Pri jazierku a pri ihrisku stoja dva staré chránené stromy, ktoré tu rastú už pár storočí. Chodníčkom prejdeme popri ihrisku a strome na asfaltovú cestu. Na najbližšej križovatke odbočíme doprava. Orientačná tabuľa „Chalúpkovo, reštaurácia“ nás navedie na správny smer. V pravotočivej zákrute odbočíme na nenápadnú cestičku smerom doľava pomedzi domy. Po pár desiatkach metrov začujeme hukot vody a po priblížení sa k nej uvidíme po opornom múre vpravo od cesty stekať potôčik. Táto voda je minerálna a je sem rúrou dovedená z vrtu nachádzajúceho sa pár metrov vyššie v záhrade. Vrt bol pôvodne zhotovený za účelom plnenia vody do fliaš, tento zámer však nebol nikdy zrealizovaný. Minerálka obsahuje viacero zdraviu prospešných látok, z ktorých môžeme spomenúť napríklad železo, o prítomnosti ktorého svedčia usadeniny. Zloženie tohto prameňa má priaznivé účinky na ľudský organizmus, najmä na tráviace ústrojenstvo. Podľa miestnych obyvateľov, ten kto pije túto vodu, nevie, čo je „pálenie záhy“. Pokračujeme k ďalšiemu veľkému stromu, ktorý je taktiež chránený. V tomto mieste pokračujeme v priamom smere popri pletivovom plote k stromom a kríkom. Po prejdení zarasteného chodníčka odbočujúceho mierne doprava uvidíme kovové oplotenie, v ktorom sa nachádza ďalší minerálny prameň nazývaný „Vyšňanský medokýš“. Okolie prameňa je zanedbané a svedčí o tom, že prameň sa v súčasnosti už nevyužíva, čo je veľká škoda. V minulosti bol prameň dokonca prestrešený dreveným prístreškom, po ktorom tu dnes nenájdeme ani náznak. Vrátime sa späť popri plote k chránenému stromu a pokračujeme okolo neho dolu kopcom k potoku. Potok prekonáme po mostíku a pokračujeme chodníkom poza domy na cestu vedúcu do doliny. Cesta nás dovedie na rázcestie, kde nás smerovky informujú o názve dolín. Pár metrov od rázcestia sa nachádza prameň, ktorý nesie neoficiálny názov hríbik podľa tvaru kadluby, z ktorej vyteká. Voda síce nemá takú chuť ako tradičné kyselky v tejto oblasti, obsahuje však značné množstvo minerálov, napríklad vápnik. Naše putovanie pokračuje smerom do Zemianskej doliny, pred ktorou sa vpravo od cesty nachádza ďalší liečivý prameň nazývaný „Očianka“. Umývanie tváre vo vode z prameňa údajne znižuje očný tlak a pomáha udržiavať oči zdravé, či dokonca môže pomôcť aj očiam chorým. Voda z Očianky nebola nikdy odborne preskúmaná, avšak skúsenosti s ňou svedčia o tom, že umytie tváre v nej nikomu neublíži a môže vám pomôcť. Pokračujeme ďalej do ústia doliny, kde prechádzame popod skalné bralo, dnes už zarastené trávou, nazývané Lúčny hríb. V ústí doliny sa nachádza protipovodňová hrádza, prístrešok so sedením a ohnisko. Po krátkom odpočinku a prezretí si hrádze sa vrátime späť smerom do obce k skalnému bralu, pred ktorým odbočíme doprava a obídeme ho po lúke. V prípade záujmu môžeme na samotné bralo vyjsť strmým chodníkom, ktorý nás dovedie na jeho vrchol. Na Lúčnom hríbe sa v minulosti nachádzalo hradisko, o čom svedčia archeologické nálezy z tejto lokality. V okolí Lúčneho hríbu sa nachádza množstvo trnkových kríkov, ale trnky sme tam už nenašli, no pochutili sme si na dužine z mäkkých, „mrazom ošľahnutých“ šípok. Pokračujeme hrebeňom brala, alebo popod bralo, na ktorého konci natrafíme na poľnú cestu. Vydáme sa po nej smerom pomedzi stĺpy vysokého napätia. Cesta nás vedie ponad obec ku križovatke s panelovou cestou, kde sa nachádza drevený kríž, pri ktorom sa môžeme pristaviť. Trasa od Lúčneho hríbu po kríž je vyhliadková a môžeme z nej vidieť Chočské vrchy, Západné Tatry a časť Veľkej Fatry. Od kríža schádzame dolu panelovou cestou späť do centra Liptovskej Štiavnice, kde sa nachádza kostol, kaštieľ či drevená zvonička. K zastávke autobusu je to už len kúsok a my môžeme pri čakaní na autobus využiť služby miestnych pohostinstiev, ktoré sa tu nachádzajú, prípadne si urobiť zachádzku do rekreačnej osady Chalúpkovo, kde sa nachádza reštaurácia.

Na trase nás trochu sklamalo to, že pri prameňoch sa síce nachádzali vrecia na smeti, ale aj tak sme v ich okolí našli množstvo odpadkov, ktoré sme museli pozbierať. Na záver by sme vás chceli poprosiť, aby ste aj vy počas svojich prechádzok objavovali okolie s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko a vždy z prírody odnášali to, čo do nej nepatrí. Používanie smetných košov a vriec v prírode veľmi neodporúčame, pretože silný vietor a lesná zver smeti zvyknú rozfúkať či rozhrabať, preto je vhodnejšie si vždy všetko so sebou odniesť.

Do Liptovskej Štiavnice sa na našich potulkách pravdepodobne ešte vrátime, pretože je tu stále čo objavovať.

Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.

Článok je desiatym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.