Liptovské Sliače sú počtom obyvateľov najväčšou obcou ružomberského okresu. Skladá sa z troch častí: Nižný, Stredný a Vyšný Sliač. Z jedného konca na druhý je dlhá šesť kilometrov. Sú v nej dva kostoly a v jej bezprostrednej blízkosti je aj prírodná rezervácia Sliačske travertíny.

Nachádza sa vo východnej časti okresu Ružomberok, od Ružomberka je vzdialená asi 8 km.

Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je rímskokatolícky gotický kostol sv. Šimona a Júdu. Stojí v Strednom Sliači na Námestí J. Kútnika – Šmálova. Kostol je preslávený najmä obrazom Panny Márie Ochrankyne, ktorej podoba bola dlhé roky zobrazená na slovenskej tisíckorunovej bankovke.
Viac informácií o kostole sv. Šimona a Júdu nájdete TU

Vo Vyšnom Sliači je ešte jeden kostol: rímskokatolícky kostol Dvoch sŕdc, nazývaný aj Archa Locus. Svojim vzhľadom má pripomínať Noemovu archu. Vďaka tomu je miestnymi kostol nazývaný ako Sliačanská archa. Zaujímavosťou je, že počas jeho výstavby sa pri výkopových prácach na pozemku našli dva kamene, ktoré pripomínali dve srdcia. Jedno pripomínalo Nepoškvrnené srdce Panny Márie a druhé Najsvätejšie srdce Ježišovo. No a podľa toho vznikol názov kostola: Kostol dvoch sŕdc. Kamenné srdcia sú vystavené pri vstupe do kostola.
Viac informácií o kostole Dvoch sŕdc nájdete TU

Vo Vyšnom Sliači je aj úniková miestnosť Escape Room Uniqni.
Viac informácií o nej nájdete TU

Cez Liptovské Sliače prechádza modro značená turistická trasa. Chodník prechádza aj popri kríži na Sliačanskej Magure, ktorý tam bol postavený pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Na počesť tejto udalosti sa tam každý rok v júni koná omša. Chodník vás potom dovedie na vrch Malý Salatín, ktorý sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Salatín. Z jeho vrcholu je výhľad najmä na Nízke a Západné Tatry.
Viac informácií o Malom Salatíne nájdete TU

Z Malého Salatína možno pokračovať po zeleno značenej turistickej trase do Sedla pod Salatínom a odtiaľ na vrch Salatín.
Viac informácií o Salatíne nájdete TU

Modro značenou turistickou trasou sa možno vydať z Liptovských Sliačov aj smerom na východ do Partizánskej Ľupče. Chodník prechádza za Liptovskými Sliačmi popri národnej prírodnej rezervácii Sliačske travertíny. Väčšinu rezervácie tvorí močaristá časť s charakteristickým rastlinstvom a živočíšstvom. Vstup do močiara je zakázaný. Na okraji rezervácie je travertínová kopa. Na jej vrchole sú dva krátery, ktoré pripomínajú kráter sopky. Zo severnej strany travertínovej kopy vyviera minerálny prameň, ktorý sa nazýva Čertovica alebo Teplica. Jeho voda má stálu teplotu okolo 16 stupňov Celzia a preto ani počas zimy voda opúšťajúca prameň nezamŕza.
Viac informácií o minerálnom prameni Čertovica nájdete TU
Modrý turistický chodník odtiaľto potom pokračuje do susednej Partizánskej Ľupče. Tu sa možno napojiť na žlto značený turistický chodník a vystúpiť na vrch Predná Magura, z ktorého je pekný výhľad na okolie.

Hneď vedľa Sliačskych travertínov je južným smerom ďalšia travertínová kopa, ktorá sa nazýva Kotlisko. Tá je už mimo chráneného územia rezervácie. Jej kráter má nízke strmé okraje a rovné dno.

Travertíny sa vyskytujú aj v lokalite Skálie nad Vyšným Sliačom. Na vrchole je kríž, ktorý je súčasťou krížovej cesty. Našli sa tu aj významné archeologické nálezy.
Viac informácií o kríži na vrchole Skália nájdete TU

Do Stredného Sliača ústi Sliačska dolina (miestni ju nazývajú Sliačanská), ktorou vedie asfaltová a spevnená cesta a ponúka možnosť nenáročnej prechádzky, na začiatku je aj krížová cesta.

Prejsť sa možno aj údolím potoka Zúbra. Z Nižného Sliača tam vedie ulica Do Zúbrej, zo Stredného Sliača sa tam dá dostať po modro značenej cyklotrase alebo poľnou cestou, ktorá vedie z ulice K Medokýšu. Pri mieste, kde potok pramení, je prístrešok a v ňom minerálny prameň Medokýš. V lese nad prameňom sa nachádza zaujímavý skalný útvar Vrátna skala. Oficiálny značený chodník však k nej nevedie.
Viac informácií o Medokýši nájdete TU

Možnosť peknej prechádzky ponúka aj cyklotrasa v smere do Liptovskej Štiavnice. Tá vás dovedie ku kaplnke pri Božej muke, ktorá stojí približne v polceste medzi Liptovskou Štiavnicou a Liptovskými Sliačmi. Od kaplnky je nádherný výhľad v podstate na všetky okolité pohoria.
Viac informácií o nej nájdete TU

Na východ od Nižného a Stredného Sliača sa týči nevysoký pahorok Bežan. Pri prechádzke naň sa možno pokochať peknými výhľadmi na okolie a okolité pohoria, prekrásny je najmä pohľad na Veľký Choč. Nenáročný výstup možno začať na ulici Na Bežan vo Vyšnom Sliači a asfaltová cesta vás nakoniec dovedie až do ulice Záhumnie v Nižnom Sliači.

Cez Liptovské Sliače prechádza modro značená cyklotrasa. Vydať sa po nej možno buď smerom do Liptovskej Štiavnice a Ružomberka alebo na opačnú stranu do Partizánskej Ľupče. Tam sa potom otvára viacero možností, kam pokračovať.

V obci pôsobil ako farár aj známy slovenský národovec Andrej Hlinka. Počas svojho pôsobenia tu založil spolok striedmosti, aj úverový a potravinový spolok. Obyvatelia sa v minulosti živili najmä roľníctvom, remeselníctvom a chovom oviec. Vychýrení boli najmä sliačanskí valasi. Liptovské Sliače sú známe aj významnými archeologickými nálezmi. Najvzácnejšími bolo šesť bronzových mečov, ktoré sa našli v 50. rokoch 20. storočia.

Na záver zopár štatistických údajov:
Prvá písomná zmienka: 1251
Počet obyvateľov: 3707 (r. 2020)
Nadmorská výška: 550 m
Erb obce tvorí modrý štít, v ktorom zo stredného vŕška červeného trojvŕšia vyrastajú tri strieborné ľalie, medzi nimi po jednom zlatom klase, to všetko sprevádzané hore a po bokoch tromi zlatými hviezdami. Tri hviezdičky znázorňujú Vyšný, Stredný a Nižný Sliač. Klasy sú symbolom hojnosti, ktorú si obyvatelia nadobúdali poctivou prácou na poliach. Ľalie vyjadrujú čistotu ducha ľudí v obci, keďže sa pridŕžali kresťanstva.