Čo robiť

Hrebeňom Sidorova

Stredne náročná trasa cez ružomberskú Kalváriu a hrebeňom Sidorova s množstvom výhľadov na okolie, spojená s návratom do histórie.

Štart a cieľ: Centrum Ružomberka pri Mestskom úrade (Námestie Andreja Hlinku)
Trasa: 14,0 km (okruh)
Orientačný čas: 5,0 hodín
Značenie: Červená, Žltá turistická značka, Zelená cyklotrasa, Zelená turistická značka.
Prevýšenie: 750 m
Náročnosť: Na trase sú strmé úseky stúpania a klesania, terén je miestami kamenistý, blatistý, s množstvom trčiacich koreňov. Najnáročnejší je zostup zo Sidorova, ktorý vedie strmo klesajúcim chodníkom v skalnatom lesnom teréne. Miestami je potrebné pohľadať značenie pre lepšie zorientovanie sa.
Bezpečnosť: V úvode trasy si treba dať pozor najmä pri prechádzaní cez cestu a využívať prechody pre chodcov. Na ceste cez Kalváriu je síce zákaz vjazdu motorovým vozidlám, avšak autá, ktoré majú povolenku, majú vjazd povolený a nie je ich málo. Cesta hrebeňom Sidorova je často šmykľavá aj za suchého počasia, pretože chodník je na viacerých miestach strmý. Vyhliadka na Veľkej skale je nechránená, je potrebné dávať si pozor. Vyhliadka na vrchole Sidorova je zabezpečená kovovým zábradlím a reťazami. Zostup zo Sidorova je najnáročnejšou časťou trasy a je potrebné zvažovať, kam stúpiť a čoho sa chytiť, pretože terén je veľmi strmý, šmykľavý a vyšmýkaný. Zostup zo Sedla pod Sidorovom do Vlkolínca vedie po štrkovej ceste, ktorá klesá miestami strmo a skalnatý povrch na nej nie je pevný. Cesta z Vlkolínca do Ružomberka vedie starou spevnenou cestou, ktorá môže byť šmykľavá. Pri záverečnom prechode mestom treba dávať pozor na dopravu v meste a využívať chodníky a prechody pre chodcov. Na trasu kvôli bezpečnosti neodporúčame brať deti pod 10 rokov a aj starším bude treba pomôcť, najmä pri zostupe. Trasa tiež nie je vhodná pre osoby zo zníženou pohyblivosťou. Pri prechode odporúčame mať turistické palice a dobrú protišmykovú obuv.

Doprava:
Autom: Parkovanie na bezplatných parkovacích plochách na Námestí Andreja Hlinku.

Trasa:
Začíname v centre Ružomberka na Námestí Andreja Hlinku pri mariánskom stĺpe pred ružomberskou radnicou, odkiaľ nás vedie červeno značený turistický chodník stredom námestia pomedzi chránenú stromovú alej. Prichádzame k bývalému piaristickému komplexu (kláštor, škola a kostol), pri ktorom sa nachádza minipark Jána Pavla II. Červená značka nás dovedie na začiatok ružomberskej Kalvárie, kde sa nachádza náučný panel o nej. Pokračujeme pomedzi kaplnky kalvárie a popri kalvárskom kostole k rázcestníku na Kalvárii. Tu sa nachádza sedenie a informačný panel o zaujímavostiach v meste s panorámou a popisom. Z Kalvárie je pekný výhľad na mesto Ružomberok s vrchom Mních nad ním, hrad Likavu, Chočské vrchy a časť Západných Tatier. Po krátkom odpočinku pokračujeme lúkou smerom doľava od cesty, ktorou sme prišli. Prichádzame na hrebeň k lesu, kde sa nám odkryjú ďalšie výhľady na Ružomberok, Liptovskú kotlinu, Nízke Tatry, Chočské vrchy a Západné Tatry s časťou Vysokých Tatier. Vchádzame do lesa a lesná cestička nás dovedie k bývalému skokanskému mostíku, po ktorom tu zostala rozhodcovská pozorovacia veža a betónové pätky konštrukcie mostíka. Pokračujeme chodníčkom po stále stúpajúcom hrebeni k miestam s výrubmi, z ktorých sa nám postupne naskytnú výhľady na časť Malej Fatry a Veľkej Fatry, Nízkych a Západných Tatier, Chočských vrchov alebo zjazdovky na Maline, Hrabovo, samotné mesto Ružomberok a Liptovskú kotlinu. V mieste, kde po klesaní prídeme do sedielka a chodník začne opäť stúpať, si treba dať pozor a nenechať sa zviesť vychodeným chodníčkom popod hrebeň, ale držať sa samotného hrebeňa. Chodníček nás dovedie na vyhliadkové skalné bralo „Veľká skala“, na ktorom je pekný kruhový výhľad do okolia. Z tohto miesta je azda najkrajší výhľad na celej našej trase. Na vyhliadke sa v prípade záujmu môžeme zapísať do výstupovej knihy a po zídení späť na chodník pokračujeme ďalej popod skalnaté bralo hrebeňom smerom na zalesnený vrchol Sidorova. Po krátkom klesaní začneme opäť stúpať. Značenie nás dovedie k miestu, kde z hrebeňa odbočí chodník doľava smerom dolu, my sa však nenecháme zviesť a pokračujeme po hrebeni. O niečo ďalej sa hrebeň rozšíri a chodníček vedie mierne doprava, odkiaľ sa po chvíli stočí späť na hrebeň. Po pár desiatkach metrov míňame staré smerovky z roku 1975. Na vrchole Sidorova, ktorý je najvyšším bodom našej trasy, sa nachádza informačný panel o hradisku, ktoré sa tu v minulosti nachádzalo. V južnej časti vrcholu je na skalách umiestnená vyhliadková terasa s výhľadovým panelom a vrcholovou knihou. Z vyhliadky je výhľad najmä južným smerom na časť Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Najzaujímavejší je však výhľad na osadu Vlkolínec. Po dostatočnom odpočinku sa pripravíme na technicky náročný zostup. Trasa za stáleho klesania prechádza pomedzi skalné útvary a cez strmo klesajúci les. Je potrebné zvažovať kroky a využívať terén a stromy na pridŕžanie. Miestami máte pocit, že by sa tu zišiel rebrík, či schodisko. V závere zostupu prichádzame na malú skalnatú vyhliadku, z ktorej vidno Lyžiarske stredisko Malinô Brdo a skalnú stenu Haliny. Po chvíli strmého zostupu prichádzame na lúky, na ktorých sa nachádza smerovník s označením Sedlo pod Sidorovom. Vydáme sa doľava po žlto značenej turistickej a tiež žlto značenej cyklistickej trase do Vlkolínca. Po chvíli chôdze prichádzame k turistickému prístrešku so sedením, kde si po zostupe môžeme oddýchnuť. Pri prístrešku sa nachádza informačný panel o mieste, kde sa nachádzame. Po pár metroch od prístrešku prichádzame k studničke, ktorá je v lete častokrát vyschnutá. Klesajúca cesta nás vedie dolu kopcom popod vrch Sidorovo. v miestach, kde je klesanie prudšie, sa povrch cesty zmení na kamenistý, čím hrozí riziko pošmyknutia. Po pár minútach prichádzame do osady Vlkolínec, kde si na našej trase vychutnáme kúsok histórie. Vlkolínec tvorí množstvo pôvodných drevených domčekov vsadených do podhorského prostredia. Svojou zachovalosťou si zaslúžil zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vo Vlkolínci sa nachádzajú viaceré expozície, predajne suvenírov či reštaurácia. Po prehliadke Vlkolínca sa vyberieme po spevnenej ceste vedúcej popri kostole smerom mierne do kopca. V tomto úseku sa necháme viesť zeleno značenou cyklotrasou. Prechádzame popri cintoríne, pri ktorom sa nachádza náučný panel. Vpravo od cesty si môžeme všimnúť staré drevené štále (senníky), ktorými je okolie Vlkolínca priam posiate. Prichádzame k najvyššiemu bodu cesty, kde sa nám naskytnú výhľady na Chočské vrchy a Západné Tatry. Miernym klesaním sa dostávame k drevenému turistickému prístrešku, pri ktorom sa nachádza aj prameň. Neďaleko od prístrešku sa k ceste pripojí zeleno značená turistická trasa, ktorá nás bude viesť až do cieľa našej cesty. Prichádzame ku kaplnke, za ktorou sa nachádza Prírodná pamiatka Krkavá skala, o ktorej si môžeme niečo prečítať na informačnom paneli, ktorý je postavený pri ďalšom turistickom prístrešku pár metrov nad kaplnkou. Za prístreškom sa nachádza ďalšia studnička. Pri zostupe po ceste sa môžeme kochať výhľadmi na Ružomberok, Chočské vrchy, Západné Tatry a Liptovskú kotlinu. Spevnená cesta nás dovedie k záhradkárskej osade, za ktorou sa nachádza drevený kríž. Prichádzame na asfaltovú cestu vedúcu k farme Gejdák, kde sa nachádza reštaurácia, ktorú môžeme využiť na občerstvenie. V tomto mieste môžeme zísť na lúku doprava, odkiaľ je pekný výhľad na mesto a na Veľký Choč. Pokračujeme cestou smerom do mesta a na okraji ďalšej záhradkárskej osady odbočíme v mieste pod stožiarmi vysokého napätia doľava na spevnenú cestu popri záhradkách. Tá nás dovedie na ďalšiu asfaltovú cestu, z ktorej po pár metroch zídeme opäť doľava na spevnenú cestu. A tá nás dovedie k obytným domom na okraji mesta. Ostáva už len sa premotať cez málo frekventované uličky mesta k miestu za piaristickým komplexom, kde sa napojíme na nám známu trasu, ktorou sme sa vybrali na začiatku. Po prejdení Námestia Andreja Hlinku sme na konci / začiatku našej trasy.

Poznámky:
– V úvode / konci trasy sa nachádza parkovisko.
– V úvode / konci trasy sa nachádzajú schodiská a mauzóleum Andreja Hlinku, ktoré je v letných mesiacoch prístupné pre návštevníkov.
– V blízkosti úvodu / konca trasy sa nachádzajú potraviny, reštaurácie a občerstvenia.
– Na Kalvárii sa nachádza aj mapa bližšieho a širšieho okolia.
– Na trase si treba vyčleniť dostatok času na prehliadku Vlkolínca, pretože tá nám trasu môže predĺžiť aj o hodinu.
– Vo Vlkolínci je možnosť nabrať si pitnú vodu z výtokového stojanu (v zimných mesiacoch je voda odstavená)
– Záver trasy cez mesto sa dá skrátiť využitím autobusu MAD (MHD) zo sídliska Baničné.
– V Informačnom centre v Ružomberku sú na predaj magnetky s Vlkolíncom a so Sidorovom, prípadne iné zberateľské suveníry z tejto trasy.