Naše kroky tentokrát vedú do Liptovských Revúc, kde sa pôjdeme prejsť po starej historickej ceste spájajúcej mestá Ružomberok a Banská Bystrica cez sedlo Veľký Šturec. Cesta bola vybudovaná koncom 15. storočia a slúžila ako hlavné spojenie medzi Liptovom a Pohroním. Cesta nahradila staršiu cestu z Liptovských Revúc cez Prašnické sedlo. Jej hlavným účelom bola doprava rudy zo Starých Hôr a Španej Doliny do poľských hút pri Krakove.

Cesta cez sedlo bola využívaná do 60. rokov 20. storočia, kedy ju pre veľký rozmach automobilovej dopravy nahradila cesta cez Donovaly. V súčasnosti je cesta neudržiavaná a využívaná ako cyklotrasa, ktorá prepája regióny mimo ciest s veľkou frekvenciou dopravy.

Do Liptovských Revúc sa vyberieme s využitím autobusovej dopravy, ktorá nás z ružomberskej hlavnej autobusovej stanice dovezie do Vyšnej Revúcej, konkrétne na poslednú zastávku „Lipt.Revúce,Vyšná Revúca,Jednota“. Pri zastávke sa nachádzajú smerovky turistického značenia a taktiež smerovky cyklistického značenia, ktoré nás navedú na správnu cestu. Za povšimnutie stojí aj informačná tabuľa pri zastávke, z ktorej sa dozvieme mnoho informácií o tejto historickej ceste. Prejdeme mostom ponad rieku Revúca a pokračujeme popri pár domoch smerom do doliny. Za posledným domom na ľavej strane sa nachádza vynovená kaplnka, ktorá svedčí o tom, že cesta bola v minulosti hojne využívaná. Z historických záznamov sa vie, že kaplnky sa často stavali na križovatkách významných ciest, kde prechádzajúci poďakovali za bezpečný prechod cestou. O pár metrov ďalej sa za dreveným mostíkom nachádza prístrešok so sedením. Môžeme si tiež všimnúť, že naľavo od cesty sa nachádza ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry a na pravej strane zasa Národný park Veľká Fatra, o čom nás informujú tabuľky. Zaujímavosťou je, že kľukatá cesta vedúca do sedla je hranicou medzi týmito dvoma chránenými územiami. Svah okolo cesty sa približuje k ceste a stáva sa čoraz strmším, až sa zmení na kamennú tiesňavu, ktorou vedie cesta a popri nej zurčí potok. Tiesňava nie je dlhá a po jej prekonaní nás čaká prekvapenie vo forme vodopádu, ktorý vytvára voda pritekajúca z dolinky vľavo. Voda stekajúca po hladkom skalnom bloku si vyslúžila neoficiálny názov vodopád „Šmykľavka alebo Šmýkačka“. Pokračujeme dolinou k rázcestiu, na ktorom pokračujeme priamo. V križovatke sa nachádzajú smerovky cyklotrasy, ktoré nám v orientácii pomôžu. Dolinka nás dovedie k miestu, kde sa cesta prudko stočí doľava. V tomto mieste sa na strome nachádza drevený rámik s obrázkom svätice, ktorý okoloidúcich pripraví na to, že odtiaľto sa bude cesta kľukatiť a tým prekonávať výškový rozdiel, až kým nepríde do sedla. Sedem prudkých zákrut a množstvo menších je potrebné prejsť, kým sa dostaneme do cieľa našej vychádzky, ktorý sa nachádza v sedle. Z kľukatej cesty nie sú takmer žiadne výhľady do okolia, až na jedno miesto v pravotočivej zákrute, kde sa nám naskytne výhľad na skalný masív Čierneho kameňa. Z kľukatej cesty je viacero odbočiek, sú však nevýrazné a nemali by nikoho zviesť na nesprávnu cestu, až na jednu odbočku pred sedlom, kde treba pokračovať priamo. V sedle sa nachádza aj smerovník so smerovkami turistickej trasy vedúcej po hrebeni a taktiež smerovník so smerovkami cyklotrasy, po ktorej sme prichádzali. Zo smerovky sa dozvedáme, že sme od začiatku trasy prešli 4,5 km a cesta pokračuje do obce Motyčky. Pár metrov nad sedlom sa nachádza drevený kríž a okrem neho v sedle nájdeme aj informačný panel o území európskeho významu „Zvolen“. Po odpočinku sa vraciame rovnakou trasou späť do Vyšnej Revúcej, kde môžeme využiť miestne pohostinstvo nachádzajúce sa neďaleko zastávky autobusu.

A prečo sme sa rozhodli v rámci série článkov Príroda lieči zahrnúť aj vychádzku do tejto lokality? Nuž preto, že trasa je nenáročná a nebyť miest, kde je cesta vymytá od vody, dala by sa absolvovať aj s kočíkom. Cesta cez horské sedlo Veľký Šturec nás zavedie hlboko do hôr a les je miesto, ktoré priaznivo pôsobí na náš organizmus. V krajinách severnej Európy sa pobyt v lese predpisuje pri mnohých diagnózach a dokonca môže nahradiť aj užívanie liekov.

Ticho, vlhký lesný vzduch, vôňa lesa, zelená farba, prekrvenie organizmu pri chôdzi, či modlitba pri jednom z troch miest na trase, pomôže načerpať sily každému, kto sa rozhodne stráviť nejaký ten čas na miestach, ktoré sme vám dnes priblížili.

Na záver znova pripomíname, že v súlade myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko sme chceli z trasy odniesť aj niečo, čo do lesa nepatrí, ale okrem pár malých papierikov sme na nej nič nenašli a to nás veľmi potešilo.

Nabudúce sa vyberieme na miesta, ktoré nám pomôžu okrem fyzického zdravia aj so zdravím duševným a vydáme sa na jednu z krížových ciest v našom regióne.

Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.

Článok je siedmym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.

Zverejnené: 4.11.2021