Počas chladnejších októbrových dní sa vyberieme na južné svahy pod Predným Chočom, ktoré sú v okolí obcí Likavka a Martinček takmer celý deň osvetlené a vyhrievané slnkom.

V tomto neskorom období už nie je veľa byliniek, ktoré sa ešte dajú zužitkovať, pokiaľ nepatríte medzi pokročilých a zbehlých bylinkárov, ktorí vedia, ako spracovať a využiť napríklad korene kostihoja, lopúcha alebo čakanky, ktoré sa v tomto období zbierajú. Preto sme sa rozhodli vymyslieť vychádzku za niečím, čo sme už spomínali aj v predošlých článkoch.

Hloh obyčajný (hloh) je ker, alebo menší strom, ktorý sa vyskytuje takmer všade. Nájdete ho na medziach, okrajoch lúk, lesoch či húštinách. Lokalita v okolí obce Martinček je plná medzí a húštin s kríkmi, preto sme pre zber tejto plodiny zvolili práve tieto miesta.

V tomto období je ešte vhodné zbierať plody hlohu, pokiaľ už nie sú mäkké alebo zošúverené. Na zber volíme plody, ktoré majú výraznú červenú farbu. Vhodné sú aj tie hnedočervené, avšak skôr na prípravu džemov. Plody zbierame len tie, ktoré nemajú fľaky či kazy. Plody sa dajú využiť na prípravu čaju, podobne ako šípky. Po zbere je potrebné ich očistiť od stopiek a sušiť ich, tak ako aj šípky, niekoľko dní, až kým nestvrdnú. Čaj z hlohu sa pripravuje rovnako ako zo šípok, bud ho môžeme podrviť, alebo ho necháme celý. Hloh je dobré kombinovať s inými bylinkami, ktoré nie veľmi príjemnú chuť hlohového čaju vylepšia.

Plody hlohu sú plné vitamínov, ktoré vieme zužitkovať okrem pitia čaju aj priamou konzumáciou dužiny hlohu. Chuť hlohu je nevýrazná a nepatrí medzi plody, ktoré by sa konzumovali vo veľkom, no už pár bobuliek zjedených počas prechádzky môže byť cenným zdrojom vitamínov. Hloh má priaznivé účinky na kardiovaskulárny systém či krvný tlak. Jeho konzumácia však nie je vhodná pri kombinácii s užívaním iných liekov, alebo pri možných problémoch s tlakom či srdcom.

Na prechádzku a zber hlohu sa vyberieme z obce Martinček, kam sa vieme dopraviť prímestskou autobusovou linkou z Ružomberka. Odvezieme sa na konečnú zastávku k obecnému úradu „Martinček,,OcÚ“. Zo zastávky pokračujeme v tom smere, ako by pokračoval autobus, keby tu nemal konečnú zastávku. Nikde neodbočujeme a cesta nás dovedie na okraj obce k bytovkám, za ktorými cesta odbočí doľava k miestnemu družstvu. Pri plote družstva, popri ktorom vedie cesta, sa nám pri pohľade doprava naskytne výhľad na Západné Tatry a časť Vysokých Tatier s Kriváňom. Pokračujeme popri plote, z ktorého miestami pretŕčajú kríky so šípkami, ktoré v blízkosti obce radšej nezbierame. Na konci plota cesta znovu odbočí doľava a vedie k ceste, ktorá vychádza z areálu družstva. Pokračujeme po nej smerom doprava k rozostavanej diaľnici D1. Ponad diaľnicu je vybudovaný nový most, ktorý ešte nie je prístupný, preto prejdeme pár metrov pod ním priamo cez násyp stavby s tým, že musíme venovať pozornosť prípadnému pohybu vozidiel na stavbe. Cesta pomedzi kríky nás vedie mierne do kopca a my si môžeme všimnúť, že už aj tu sa nachádza množstvo šípkových kríkov. Stúpanie sa zvoľní a v mieste, kde asfaltová cesta začne schádzať mierne doľava, dolu kopcom, pokračujeme priamo po spevnenej ceste. Na tomto rázcestí sa môžeme pokochať výhľadom na hrad Likava, ktorý nás striedavo sprevádza už od vystúpenia z autobusu. Po pár desiatkach metrov prichádzame ku krížu, pri ktorom si môžeme posedieť na provizórnej lavičke. Pokračujeme spevnenou cestou popod kríž k poľovníckemu posedu, odkiaľ si priamo v smere cesty všimneme stĺp vysokého napätia, ktorý je pre nás dôležitý orientačný bod. Okolo cesty sa nachádza množstvo kríkov, medzi ktorými nechýba ani hloh, ktorý sme sa rozhodli zbierať. Okrem hlohu sa tu nájdu aj kríky so šípkami, ktoré si môžeme nazbierať tiež. V mieste, kde je pomedzi kríky urobený prechod na lúku, smerom nahor (doprava), vyjdeme na lúku a necháme sa viesť nevýrazným chodníčkom po lúke smerom k spomínanému stožiaru. Na presnejšiu orientáciu možno pomôže to, že zhruba vo výške vedenia je na konštrukcii stožiara uvedené jeho číslo „52“. Chodníček nás dovedie k miestu, kde si môžeme všimnúť staré drevené oplotenie a za ním vo svahu medzi stromami drevený prístrešok so sedením. V tomto mieste sa nachádza minerálny prameň so železitou vodou, ktorý je však v zlom stave a za súčasného stavu sa z neho nenapije azda nik, iba ak lesná zver. Na kríkoch okolo prístrešku nájdeme hloh alebo šípky. O pár metrov ďalej sme natrafili aj na trnky. V tomto období si v uvedenej lokalite môžeme nazbierať aj borovicové šušky, ktoré po vysušení môžeme použiť na výrobu adventných vencov či vianočných ozdôb. Nachádza sa tu aj množstvo liesok, no oriešky sme tento rok nenašli.

Naspäť sa vraciame rovnakou trasou a môžeme si vychutnávať výhľady na časť Veľkej Fatry s dominantným Malinným nad Ružomberkom, na vrch Mních s obcou Martinček, alebo hrebeň Nízkych Tatier s Poludnicou, Krakovou hoľou, Sinnou, Bôrom, Ďumbierom, Chabencom a Salatínom.

Táto lokalita mala pre nás aj jedno veľké mínus a to bol výskyt odpadkov na trase. Doposiaľ sme z trasy vždy odniesli len pár maličkostí. Tentokrát sme toho odniesli o niečo viac a ešte tam aj niečo ostalo. Veríme, že sa nami necháte inšpirovať a pri vychádzke do tejto lokality nám pomôžete z tohto pekného miesta postupne odniesť všetko, čo tam nepatrí, aby sme svoje okolie objavovali šetrne a pomohli mu zostať takým, aké je teraz aj pre potešenie budúcich generácií. Pretože objavujeme udržateľne s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko.

Na záver by sme ešte radi upriamili pozornosť na zaujímavý Kostol sv. Martina, ktorý sa nachádza pár minút od začiatku / konca našej vychádzky. Pod kostolom môžeme vidieť to, ako miestne prírodné danosti a špecifické podmienky miestni obyvatelia využívajú pri stavbách pivničiek, ktoré sú ukryté pod malými strieškami pri kostole. V prípade záujmu o návštevu kostola si stačí na informačnej tabuli pri kostole prečítať, kam treba zájsť, alebo komu je potrebné zavolať.

Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.

Článok je štvrtým so série článkov s podtitulom Príroda lieči.

Zverejnené: 14.10.2021