V Ľubochni sa nachádza Národný endokrinologický a diabetologický ústav, ktorý navštívi veľké množstvo pacientov a tí sa môžu poprechádzať napríklad v rozľahlom kúpeľnom parku. Do obce ústi Ľubochnianska dolina, ktorá je najdlhšou horskou dolinou na Slovensku. V Ľubochni a v jej blízkom okolí je však viacero pekných miest, kde sa oplatí ísť pozrieť.

Obec sa nachádza v západnej časti okresu Ružomberok, od Ružomberka je vzdialená asi 13 km.

Národný endokrinologický a diabetologický ústav v Ľubochni je vysokošpecializovaný odborný ústav s celoštátnou pôsobnosťou, zameraný na diagnostiku a liečbu ochorení žliaz s vnútornou sekréciou – choroby štítnej žľazy, nadobličiek, hypofýzy a pod. a cukrovky.

Kúpeľný park, ktorý sa nachádza v centre obce, je obľúbeným miestom prechádzok návštevníkov aj domácich. Najvzácnejšia je v ňom lipová alej z konca 19. storočia, ktorá sprevádza cestu smerujúcu do Ľubochnianskej doliny. V parku rastú aj tuje, brezy, smreky, buky, či borievky. Sú tu aj lavičky, altánok a informačné tabule, z ktorých sa možno dozvedieť aj o histórii Ľubochne, kúpeľov a o ľubochnianskej lesnej železnici.

Neďaleko parku sa nachádza aj historická vodná elektráreň, ktorá aj po sto rokoch pracuje len s malými úpravami s pôvodným technickým vybavením. Do elektrárne privádza vodu prívodný kanál, ktorý je dlhý asi 500 metrov. Po dohode je možná prehliadka hydroelektrárne. V jej priestoroch sú vystavené obrazové panely, na ktorých sa nachádzajú informácie o histórii tejto technickej pamiatky.
Elektráreň v minulosti slúžila na pohon elektrických lokomotív lesnej úzkorozchodnej železnice, ktorá viedla Ľubochnianskou dolinou. Zaujímavosťou je, že táto lesná železnica bolo prvou elektrifikovanou železnicou takéhoto typu v strednej Európe. Slúžila na prepravu dreva, ale aj na príležitostnú dopravu turistov a kúpeľných hostí. Zrušená bola v roku 1965.
Viac informácií o vodnej elektrárni nájdete TU

Na ľavom brehu riečky Ľubochnianka stojí rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda. V blízkosti zadného vchodu sa nachádza drevená vyrezávaná socha vierozvestcov a je tu aj malá kaplnka so sochou Panny Márie.
Viac informácií o kostol sv. Cyrila a Metoda nájdete TU

V blízkosti parku je aj historický Kollárov dom. V minulosti sa nazýval aj Hotel Elisabet. Postavený je v kúpeľnom štýle s typickými drevenými balkónmi. V minulosti v ňom bola aj reštaurácia, kaviareň, herňa, čitáreň či tanečná sála. V súčasnosti slúži potrebám Národného endokrinologického a diabetologického ústavu ako jedáleň. Pri dome sa nachádza historická meteorologická stanica, ktorá je dodnes funkčná. Kollárov dom je súčasťou kúpeľného areálu, v ktorom sa nachádza viac než 20 vzácnych budov, ako napríklad liečebný dom Bratislava, Vila Bazovského, vila Vécsey či Schneiderova vila.
Viac informácií o Kollárovom dome nájdete TU

Z Ľubochne vychádza viacero značených turistických chodníkov. Pri historickej budove železničnej stanice, ktorá sa nachádza na druhom brehu rieky Váh, než centrum Ľubochne, začína aj žlto značená turistická trasa, ktorá vedie cez vrch Havran a potom možno pokračovať aj na vrch Ostré, ktorý sa týči nad neďalekou obcou Švošov.

Z centra Ľubochne sa možno vydať aj červeno značeným chodníkom, ktorý obchádza prírodnú rezerváciu Korbeľka, na vrch Kopa, ktorý ponúka pekné výhľady do údolia Váhu. Ďalej je potom možné pokračovať cez Ľubochnianske sedlo bočným hrebeňom Veľkej Fatry cez Kľak až na Chatu pod Borišovom.
Viac informácií o vrchu Kopa nájdete TU

Modro značený chodník vedie na Kútnikov kopec a odtiaľ môžete zísť po žltej značke do susednej obce Hubová. Modrý chodník pokračuje až na Chabzdovú, kde sa pripojí na červeno značený turistický chodník, ktorý smeruje z Tlstej hory do Nižného Šiprúnskeho sedla.

Ak sa vydáte z centra dediny po zeleno značenom chodníku, tak sa dostanete na už spomínané Ľubochnianske sedlo. Ak chcete, tak po ňom môžete odtiaľ zísť do turčianskej obce Krpeľany.

V Ľubochni je aj náučný chodník, ktorý začína v strede obce a potom pokračuje smerom do Ľubochnianskej doliny, kde kúsok za dedinou končí.

Najväčším tunajším klenotom je Ľubochnianska dolina, ktorá je so svojou dĺžkou 25 kilometrov najdlhšou horskou dolinou na Slovensku. Dolinou preteká rieka Ľubochnianka, ktorá sa v Ľubochni vlieva do Váhu. V doline sa nachádzajú prírodné rezervácie Kundračka, Rumbáre a Kornietová, ktoré chránia vzácne lesné spoločenstvá. Vstup do nich je zakázaný. Neďaleko doliny sú aj ďalšie prírodné rezervácie Jánošíkova kolkáreň, Skalná Alpa a Čierny kameň, ktoré ležia na hrebeni Veľkej Fatry. Cez tieto rezervácie možno prejsť po zeleno značenom turistickom chodníku.

Ľubochnianska dolina je veľmi obľúbená aj medzi cyklistami a korčuliarmi. Od miesta, kde sa nachádza lyžiarsky vlek Vyšné Krátke, je zákaz vjazdu automobilov (okrem tých, ktorí majú zakúpené povolenie), takže premávka v doline je veľmi sporadická. Cesta dolinou stúpa len veľmi mierne, takže je ideálna na nenáročné, rekreačné bicyklovanie. Cesta prechádza popri horárňach, chatách a detskom liečebno – výchovnom sanatóriu. Takmer v závere doliny je Vyšný tajch, ktorý je pekne obnovený a slúži ako protipožiarna nádrž. Je tu aj drevený altánok, takže sa tu dá príjemne oddýchnuť.

Z doliny tiež vedie niekoľko značených turistických chodníkov. Zeleno značený chodník vedie od detského sanatória na vrch Kľak. Od horárne Blatná vedie žlto značený chodník k jazeru Blatné, ktoré vzniklo zahradením údolia potoka Blatná po mohutnom skalnom zrútení. Jazero s okolím je chráneným územím. Chodník potom pokračuje až na Smrekovicu. Od horárne Blatná vedie hlavnou dolinou aj červeno značený chodník, ktorý vyjde až do sedla pod Čiernym kameňom, ktoré leží na hrebeni Veľkej Fatry. Takmer v závere doliny je rázcestie Močidlo a odtiaľ vychádza žlto značený turistický chodník, ktorým sa dá dostať na Chatu pod Borišovom a vrch Borišov.

Z Ľubochne vychádza aj zeleno značená cyklotrasa, ktorá vedie Ľubochnianskou dolinou a pri horárni Salatín odbočí z doliny doľava a možno sa po nej po lesných cestách dostať až do Čutkovskej doliny.

Druhou stranou Váhu vedie ešte modro značená cyklotrasa, ktorou sa možno vydať buď smerom na západ do Stankovian a na Podšíp, alebo na druhú stranu do Švošova a ďalej do Ružomberka.

V 17. storočí bola v Ľubochnianskej doline sklárska huta likavského panstva, mlyn, v bočných dolinách sa pálilo drevené uhlie, boli tu píly na vodný aj parný pohon, neskôr aj na pohon elektrický.

Kedysi boli v Ľubochni známe klimatické kúpele. Liečili sa tu dýchacie choroby, choroby súvisiace s krvným obehom či nervovým systémom. Založil ich v 19. storočí gróf Bethlen, známy aj ako zakladateľ Tatranskej Lomnice, s ktorou má Ľubochňa podobnú architektúru.

Na záver zopár štatistických údajov:
Prvá písomná zmienka: 1625
Počet obyvateľov: 1051 (r. 2020)
Nadmorská výška: 460 m
Erb obce tvorí strieborný štít, v ktorom zo stredného vrchu zeleného ostrého trojvršia vyrastá zelený rebrovitý ihličnatý strom.