Chodník vedúci z obce Partizánska Ľupča popri mofetovom prameni cez Liptovské Sliače na vrchol Malého Salatína, napájajúci sa na chodník pod Salatínom. Trasa patrí medzi novšie a je pre návštevníkov prístupná len pár rokov. Nový turisticky značený chodník sprístupňuje vrchol Malého Salatína a svojou trasou aj ďalšiu časť Národnej prírodnej rezervácie Salatín.

Číslo trasy: 2702
Farba: Modrá
Dĺžka trasy: 12 km
Prevýšenie: Stúpanie: cca 950 m
Čas prechodu: 4:00 hod.

Popisné miesta orientácie:
1. Biela Ľupča 596 m
2. Mofetový prameň – CHPV 591 m
3. Vyšný Sliač 557
4. Pod Kršiakom 625 m
5. Vidovô 1055 m
6. Sliačska Magura 1116 m
7. Malý Salatín 1444 m
8. Sedlo pod Malým Salatínom 1420 m

Popis trasy:
Trasa začína na okraji lesa za obcou Partizánska Ľupča, v lokalite Biela Ľupča. Od rázcestníka pokračuje asfaltovou cestou smerom do doliny k píle, pred ktorou odbočí doprava a schádza z cesty na malú lúku. Prechádza pomedzi stromy, po moste zo stromov, ponad rieku Ľupčianka. Za riekou odbočí znova doprava a pokračuje k poľnohospodárskemu družstvu, pri ktorom odbočí doľava. V tomto mieste zvykne byť terén mokrý a blatistý. Poľná cesta vychádza na hrebeň, kde sa rozdelí na viacero smerov. Prvý zaujímavý výhľad v tomto mieste odhaľuje Veľký Choč s Chočskými vrchmi a Západné Tatry. Trasa pokračuje doprava, nie však po hrebeni, ale popod hrebeň na lúku. Pokračuje po ľavom okraji lúky až na výraznú poľnú cestu, ktorou prejde pomedzi kríky a pokračuje v rovnakom smere k mofetovému prameňu „Teplica“ alebo „Čertovica“, ako ho nazývajú miestni. Prameň sa nachádza v Prírodnej rezervácii Sliačske travertíny. Pri prameni sa nachádza oddychové miesto s prístreškom, lavičkami a informačnou tabuľou o obci Liptovské Sliače. Nad prameňom sa týči travertínová kopa s kráterom, z ktorého vychádza slabý výron plynov. Trasa územie rezervácie obchádza po okraji a prechádza popri informačnej tabuli o rezervácii k rázcestníku. Pokračuje po asfaltovej ceste do obce Liptovské Sliače, konkrétne časti Vyšný Sliač. V najvyššom bode cesty pred rodinnými domami sa naskytujú výhľady na Chočské vrchy a časť Veľkej Fatry. V diaľke medzi kopcami vytŕča aj malofatranský Veľký Rozsutec. Trasa schádza cestou k autobusovej zastávke „Lipt.Sliače,Vyšný Sliač,garáž“, kde pokračuje doľava a vzápätí pri rázcestníku „Vyšný Sliač“ doprava. Stúpajúc do kopca pokračuje na parkovisko pod kostolom dvoch sŕdc. Trasa schádza z asfaltovej cesty na poľnú a tá pokračuje poza políčka smerom k lesu. Poľná cesta sa pripojí na ulicu, ktorou pokračuje popri posledných domoch popod stožiare vysokého napätia k lesu. Cestou k lesu sa výhľady o niečo vylepšia a pribudnú ďalšie viditeľné vrcholy. Na okraji lesa trasa prechádza popri turistickom prístrešku so sedením a ohniskom, ktorý slúži na odpočinok a na pokochanie sa z výhľadu najmä na Chočské vrchy a Západné Tatry, ktoré trochu zakrývajú káble vysokého napätia. Rázcestník pri vstupe do lesa informuje o názve lokality „Pod Kršiakom“, kadiaľ trasa prechádza a usmerňuje návštevníkov na správnu zvážnicu. Vstupom do lesa začína úsek trasy, ktorý prekoná viac než 400-metrové prevýšenie. Vedie lesom po zvážnici, ktorá sa miestami rozvetví, našťastie je každé rázcestie dobre označené turistickou značkou. V mieste, kde trasa prechádza lúkou popri kríži, umiestnenom na strome, a krmelci pod cestou sa pri spätnom pohľade naskytne čiastočný výhľad na Chočské vrchy a Liptovskú Maru so Západnými Tatrami v pozadí. Na lúke v lokalite Vidovô sa stúpanie zmierni a cesta pokračuje už miernejším stúpaním ďalej po hrebeni, prípadne ho obchádza z pravej strany. V miestach s výrubmi sa naskytujú výhľady na časť Veľkej a Malej Fatry s dominantným Veľkým Chočom vedľa nich. Horská lúčka v lokalite Sliačska Magura ukrýva krmelec, drevený kríž a prístrešok so sedením. Priamo z prístrešku je výhľad na Západné Tatry. Od prístrešku vedie chodníček k studničke s pitnou vodou, ktorá je vzdialená asi päť minút chôdze. Trasa pokračuje popri prístrešku, na bočnej strane ktorého sa nachádza informácia o Národnej prírodnej rezervácii Salatín. Po krátkom stúpaní v mieste výrubu s výhľadom na Veľký Choč chodník odbočí doľava a pokračuje traverzom popod vrch Chlopec. V lúčnom sedielku v mieste so soškou svätice na strome trasa vstupuje do rezervácie Salatín. Chodníček lesom sa kľukatí a obchádza rôzne popadané stromy. Vedie po strmých aj miernych úsekoch. Značenie je husté a chodník je prerezaný, preto je orientácia aj napriek hustému lesu dobrá. V mieste na okraji malej lúky, kde maľovaná šípka určuje smer doprava, sa mierne vľavo medzi stromami nachádza vyhliadka s dvoma drevenými lavičkami. Z vyhliadky je výhľad na neďaleký vrchol Malého Salatína a tiež Salatína. Okrem Salatínov sa z vyhliadky dá pozorovať časť Nízkych Tatier. Trasa pokračuje lúkou popri malom bahnisku, ktoré využíva lesná zver, strmým stúpaním na vyhliadku pod Malým Salatínom, pri ktorej sa nachádza sedenie. Vyhliadku tvorí skalný výbežok s úzkym chodníčkom, z ktorej je výhľad na Liptovskú kotlinu a Nízke Tatry. Po pár metroch chôdze pomedzi stromy chodník prichádza k skale, na ktorú vedie chodníček zaistený reťazou. Nad reťazou sa nachádza vrchol Malého Salatína s turistickými smerovkami a lavičkou na sedenie. Bystré oko si môže všimnúť aj lavičku predchádzajúcej vyhliadky. Výhľad na Nízke Tatry, Západné Tatry a Liptovskú kotlinu je to, čo Malý Salatín ponúka za dobrej viditeľnosti. Vrchol Malého Salatína tvoria skalné bralá z juhu a les zo severu. Samotný vrchol je porastený kosodrevinou a čučoriedím. Modro značená turistická trasa z vrcholu pokračuje hustým lesom, miestami pomedzi popadané stromy na neďalekú lúku, v Sedle pod Malým Salatínom, kde sa pri rázcestníku so smerovkami zeleno značenej trasy na Salatín končí. Pár metrov od rázcestníka sa nachádza vyhliadka s drevenou lavičkou, z ktorej je možné obdivovať skalnaté terasy Malého Salatína, Salatín a výhľad na Nízke Tatry.

Bezpečnosť:
Trasa patrí medzi bezpečné, z väčšej časti vedie po poľných či lesných cestách. Menšia časť trasy vedie lesnými chodníkmi. Vrcholové časti okolo Malého Salatína su v členitejšom teréne a samotný vrchol je zabezpečený reťazou, ktorá pomáha najmä pri výstupe za vlhkého počasia a v zime. Nebezpečenstvo hrozí najmä na vyhliadkach a vrchole, ktoré sú nechránené. Za mokrého počasia sú niektoré strmšie úseky šmykľavé, najmä pri zostupe. Časť zvážnic je po ťažbe rozrytá s množstvom voľných kameňov. Trasa nie je vhodná pre deti mladšie ako 7 rokov, najmä pre svoju dĺžku a prevýšenie. V zime neodporúčame vychádzať na skalné vyhliadky.

Značenie v teréne:
Keďže trasa patrí k novším, značenie je v dobrom stave a orientácia je jednoduchá v oboch smeroch. Jediný úsek s horším značením je úsek pred mofetovým prameňom, kde nie je na čo maľovať značenie a zaslúžilo by si aspoň dva dodatočné stĺpiky. V zime je orientácia kvôli zasneženému chodníku ťažká, najmä od Sliačskej Magury ďalej.

Poznámky:
– Chodník je prístupný celoročne.
– Chodník bol vyznačený v roku 2018.
– Prejdenie trasy opačným smerom trvá približne 3:10 hod.
– Trasa v úvode prechádza viacerými elektrickými ohradníkmi, na ktorých sú urobené prechody.
– V úseku cez Liptovské Sliače trasa prechádza popri ubytovacom zariadení s reštauráciou, občerstvení a predajni potravín.
– Voda z minerálneho prameňa je vhodná na pitie a poskytuje užitočný zdroj minerálov.
– Na Sliačskej Magure sa v mieste s krížom každoročne konáva svätá omša spojená s púťou.
– Trasa leží v pohorí Nízke Tatry a prechádza chránenými územiami s najvyšším stupňom ochrany.
– Asi dva kilometre od začiatku trasy premávajú prímestské autobusy z Ružomberka.
– Začiatok trasy sa nachádza na rázcestí cyklotrás.
– Pokiaľ chcete trasu navštíviť v zime, odporúčame účasť na každoročnom zimnom výstupe na Štefana (26. decembra).

Trasa bola preverená v septembri 2021.