Mierne náročná trasa Ludrovskou dolinou do trochu náročnejšej tiesňavy Hučiaky, ktorá môže spokojne konkurovať roklinám Slovenského Raja.

Štart a cieľ: Ludrová (zastávka autobusu „Ludrová,,otočka“)
Trasa: 14 km (spolu tam aj späť)
Orientačný čas: 4:00 hodiny (spolu do tiesňavy a naspäť)
Značenie: Červená turistická značka.
Prevýšenie: 370 m
Náročnosť: Trasa dolinou je nenáročná po odbočku do tiesňavy. Úsek trasy k tiesňave je kamenistý a na pár miestach treba prekonávať spadnuté stromy, či brázdy vymyté od vody. Samotná tiesňava je kamenistá a treba tu preliezať pár spadnutých stromov a vyliezať po veľkých kameňoch bez akýchkoľvek pomôcok.
Bezpečnosť: Od odbočky do tiesňavy sa pohybujeme po kamenistom a štrkovom podklade, ktorý sem naplavila voda. Pri prekonávaní brázd vymytých vodou je potrebné brať do úvahy, že kamenistý podklad sa často našou váhou zosunie. V rokline je taktiež naplavený štrk, ktorý sa v strmších úsekoch zosúva. Voda v rokline vytvorila mnoho skalných prahov, ktoré je potrebné preliezť. Prostredie v rokline je vlhké a preto je všetko od skál až po drevo, po ktorom kráčame, šmykľavé. Trasa nie je vhodná pre malé deti, najmä kvôli ťažko priechodnému terénu v tiesňave. Deti od veku 10 rokov prechod roklinou zvládnu za veľkej pomoci rodičov. Pre menej pohyblivých dôchodcov je táto trasa taktiež nevhodná.

Doprava:
Autom: Parkovanie na ploche vedľa cesty pri autobusovej zastávke alebo na voľných plochách v obci (pri pohostinstve, pri minerálnom prameni, pri asfaltovom ihrisku).
Autobusom: Z autobusovej stanice na zastávku autobusu „Ludrová,,otočka“
Taxíkom: Z centra mesta vás taxík bude stáť okolo 10€.

Trasa:
Trasu začneme na poslednej autobusovej zastávke v obci Ludrová. Celou cestou nás bude viesť červeno značená turistická trasa smerujúca na vrchol Salatína. Stará asfaltová a miestami štrková cesta nás vedie popri hospodárskej budove do doliny. V úvode prechádzame popri mostíku cez potok, za ktorým sa nachádza drevený kríž a lavička. Pokračujeme ďalej k pamätníku SNP, kde si môžeme všimnúť inú trasu vedúcu na vrch Ostré (Ostrô) a turistický prístrešok. Drevená tabuľa nás informuje o tom, že sa nachádzame v Národnom parku Nízke Tatry, za ktorou si môžeme všimnúť ďalší turistický prístrešok s ohniskom. Toto miesto je často využívané na opekačky. V tomto mieste sa nachádza aj náučná tabuľa o Ludrovskej doline. Pokračujeme ďalej dolinou k ďalšiemu turistickému prístrešku, kde si môžeme v prípade potreby trochu oddýchnuť. O kúsok ďalej nás ďalšia tabuľa informuje o tom, že vstupujeme priamo do Národného parku Nízke Tatry. Cesta nás vedie ďalej k drevenej studničke v tvare hríbu naľavo od cesty. Pozornejší návštevníci si môžu všimnúť, že pár metrov pred studničkou sa na pravej strane za potokom nachádza vodopád. Nemá síce veľký prietok vody, dokonca niekedy býva aj vyschnutý, ale svojou výškou viac než 5 metrov nepatrí medzi malé vodopády. Dolina pokračuje stále miernym stúpaním a my ňou prechádzame popri kŕmidlách pre zver a krmelci so senom pre zver na zimu, ku chatám. Za chatami sa nachádza turistický prístrešok s rázcestníkom, z ktorého sa dozvedáme, že sa nachádzame v ústí Hučiakov. Pokračujeme vľavo popri chate „Skalnô“. Pôvodná lesná cesta, ktorá tu bola, je zničená od povodne v lete 2020. Prechádzame teda po naplavenom štrku ďalej do doliny, zdolávajúc vyplavené brázdy v naplavenom štrku. V mieste, kde sa nachádza tabuľa o tom, že vstupujeme do Národnej prírodnej rezervácie, si môžeme všimnúť aj ďalší informačný panel o území európskeho významu Salatín. Pár metrov za touto tabuľou sa treba držať pravého okraja lesa, tu si môžeme všimnúť nenápadný zarastený chodníček, ktorý nás dovedie bližšie k samotnej tiesňave. (Nenápadný je len prvých pár metrov, potom je to výrazný chodník). Ak by sme pokračovali po stopách naplaveného štrku, dostali by sme sa tam tiež, ale táto časť dolinky je zaváľaná spadnutými stromami a naplaveným drevom z povodne, takže je potrebné tento chodníček pohľadať a všímať si červené turistické značenie. V mieste, kde sa chodníček vráti do dolinky, sa začína tiesňava Hučiaky. Samotná tiesňava je dlhá asi jeden kilometer, jej prejdenie však zaberie viac ako pol hodinu. V rokline sú stopy po povodni zreteľné a všade je naplavený štrk. Všetky stopy po chodníku, ktorý tu viedol, sú zničené a tak je potrebné voliť trasu vždy podľa aktuálneho stavu na každom mieste. Voda v rokline vytvorila skalné prahy, ktoré je treba zdolávať s použitím rúk. Odporúčame sa tiesňavou veľmi neponáhľať a všímať si to, čím je nádherná a to je to, že je plná života, steny sú porastené machom, papraďami, lopúchmi a veľakrát aj vzácnou kvetenou. Nachádza sa tu aj veľké množstvo jaskýň, ktoré sa však z tiesňavy vidieť nedajú, pretože sa nachádzajú vyššie v skalných stenách. Chladný vlhký vzduch v tiesňave je osviežujúci najmä v horúcich letných mesiacoch a vďaka nemu je vegetácia, ktorá sa tu nachádza, taká bujná. Po prejdení tiesňavy prichádzame na lúku, ktorá je po povodni skôr štrkoviskom. Nachádza sa tu krmelec a stará spadnutá koliba. Po odpočinutí sa vraciame rovnakou trasou dolu tiesňavou. Odporúčame sa cestou nadol neponáhľať, pretože z opačnej strany sú pohľady iné a veľakrát si to, čo ste si nevšimli cestou tam, všimnete cestou späť. Napríklad si môžete všimnúť tvár svätca, vyrytú v jednej skalnej stene.

Poznámky:
– Neďaleko začiatku trasy sa nachádza minerálny prameň, pri ktorom je vybudované Múzeum ručnej výroby papiera.
– Neďaleko začiatku trasy sa nachádza občerstvenie.
– Trasa prechádza Národným parkom Nízke Tatry.
– Úsek cez tiesňavu Hučiaky patrí do Národnej prírodnej rezervácie Salatín s najvyšším stupňom ochrany.