Mierne náročný prechod dvomi historickými cestami, ktoré v minulosti prepájali sever a juh (Banskú Bystricu s Ružomberkom).

Štart a cieľ: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (zastávka autobusu „Lipt.Revúce,Vyšná Revúca,Jednota“)
Trasa: 11 km (okruh)
Orientačný čas: 3:30 hodiny
Značenie: Zelená, žltá a červená turistická značka. Modrá cyklistická značka.
Prevýšenie: 430 m (Prevýšenie nám narastie najmä na hrebeni, kde budeme okrem stúpania aj párkrát klesať.)
Náročnosť: Na trase je len pár strmších úsekov. Na chodníku je popadaných pár stromov, ktoré sa dajú poľahky obísť alebo preliezť. Náročnejšie časti hrebeňa chodník obchádza.
Bezpečnosť: Trasa patrí medzi relatívne bezpečné. V úvode sa pohybujú autá. Po lesných cestách vedú cyklotrasy, preto sa na nich môžu pohybovať cyklisti. Chodník na hrebeni môže byť za mokra šmykľavý, najmä kvôli strmším úsekom a odkrytým koreňom stromov. Cesta pri zostupe je štrková s množstvom dier vymytých od dažďov. V dolinách sa zvyknú pohybovať lesné stroje. Trasa je bezpečná aj pre menšie deti, ktoré pár náročnejších úsekov zvládnu za asistencie doprovodu. Najmä pri zostupe odporúčame mať turistické palice a pevnú obuv.

Doprava:
Autom: Parkovanie je možné na krajnici vedľa cesty v blízkosti začiatku trasy. Asfaltová plocha na začiatku trasy sa využíva na otáčanie autobusov.
Autobusom: Z autobusovej stanice na zastávku autobusu „Lipt.Revúce,Vyšná Revúca,Jednota“

Trasa:
Naša trasa začína v centrálnej časti Vyšnej Revúcej v obci Liptovské Revúce. Turistické smerovky pri konečnej zastávke autobusu nás navedú na správny smer. Hneď v úvode je to zeleno značený turistický chodník smerujúci do Suchej doliny. Vedľa zastávky si môžeme všimnúť náučný panel, z ktorého sa dozvieme niečo o historických cestách, ktorými sa dnes vyberieme. Zelená a žltá turistická značka nás dovedú na neďaleké rázcestie, v ktorom sa rozdelia. My sa vyberieme vľavo. (Našim smerom vedie aj červeno a zeleno značená cyklotrasa.) Cesta popri rieke a rodinných domoch nás vedie do doliny. Hneď v úvode doliny nás privíta tabuľka „Národný park Veľká Fatra“, pri ktorej je na rieke vybudovaná protipovodňová záchytná nádrž. O niečo vyššie si pri spätnom pohľade môžeme všimnúť dominantný Rakytov s kosodrevinovou čiapočkou na vrchole. Pri turistickom rázcestníku „Suchá dolina, horáreň Hajabačka“ opúšťame zeleno značený chodník a vydávame sa po žltom, ktorý miestami vedie zárezmi pôvodnej stredovekej cesty. Prechádzame cez most ponad rieku Revúca, za ktorou sa vyberieme doprava k horárni. Horáreň obídeme z pravej strany a držíme sa v blízkosti plota. Na okraji lesa odbočíme doľava popri plote a tu natrafíme na prvé zvyšky cesty. Rovnomerným stúpaním cez les vyjdeme na spevnenú cestu, na ktorej pokračujeme doprava mierne stúpajúcou cestou. Na najbližšej pravotočivej zákrute neodbočíme, ale pokračujeme priamo do lesa po nevýraznej lesnej ceste. Ešte pred pravotočivou zákrutou si môžeme všimnúť zvyšky starej cesty v lese vľavo od nás. Lesná ceste nás vedie plynulým stúpaním smerom do sedla. V mieste, kde sa cesta stočí doprava, pokračujeme priamo cez mladé stromčeky, za ktorými nás turistické značky ubezpečia, že sme správne. Chodník nás po chvíli privedie k starému drevenému krížu, pri ktorom je zárez starej cesty opäť výrazný. Od kríža je to do Východného Prašnického sedla už len kúsok. V sedle sa nachádza ďalší kríž a turistický rázcestník. Stredoveká cesta pokračuje spolu so žltým chodníkom smerom do Horného Jelenca. My sa však vyberieme doľava po červeno značenom turistickom chodníku. Trasa červeného chodníka vedie hrebeňom, z ktorého sú len čiastočné výhľady. Hneď v úvode červeného chodníka nám začne najprudšie stúpanie na neďaleký kopec, po zdolaní ktorého si môžeme povedať, že to najťažšie už máme za sebou. Klesneme trochu nižšie a pokračujeme hrebeňom. Na trase nás čakajú ešte dva menšie kopčeky. Cestou môžeme obdivovať viacero skalných útvarov a brál. Všetky ťažšie úseky hrebeňa náš chodník pohodlne obíde. V mieste, kde hrebeň s chodníkom odbočia mierne doľava, sa nám naskytne azda prvý krajší výhľad. V závere nás čaká výstup na vrch Šturec, ktorý našťastie nie je až taký náročný, ako nás prvý kopec na hrebeni. V úvode stúpania naň nás prekvapí veľké skalné bralo, ktoré obídeme z ľavej strany. Vrchol Šturca nám prezradí triangulačný bod, od ktorého pôjdeme už len dolu kopcom. Po krátkom klesaní sa dostávame do sedla Veľký Šturec. V ňom nás hneď na okraji lesa privíta ďalší kríž. Vpravo od kríža sa pri ceste nachádzajú smerovky cyklistického značenia, ktoré nás navedú na záverečnú časť našej trasy. Od kríža pokračujeme priamo k turistickému smerovníku „Sedlo Veľký Šturec“. Od neho si môžeme zájsť skontrolovať cyklistický smerovník alebo pokračovať spevnenou cestou doľava po modro značenej cyklotrase. Cesta, ktorou budeme klesať späť do Liptovských Revúc, je o niečo novšia historická cesta, ktorá bola vybudovaná, aby nahradila strmú cestu, ktorou sme vyšli na hrebeň. Pri klesaní sa nenecháme zviesť žiadnou odbočkou či skratkou a držíme sa mierne klesajúcej výraznej cesty. Cesta cez Šturec je vytvorená tak, aby mala čo najmenšie stúpanie. Aby to bolo možné, museli byť na trase vytvorené početné serpentíny, ktoré prekonajú veľký výškový rozdiel. Pri zostupe si môžeme všimnúť pár starých míľnikov pri ceste. Z cesty sa nám taktiež odkryje pár výhľadov do okolia. Azda najzaujímavejšie pohľady sú v prudkých zákrutách, kde obidve cesty vedú takmer jedným smerom. Po zdolaní serpentín prichádzame k potôčiku, v tomto mieste sa vľavo od nás na strome nachádza drevený rámik s obrázkom. V tomto mieste si môžeme spraviť asi stometrovú zachádzku po chodníku smerom hore potokom, kde natrafíme na oddychové miesto s lavičkami a studničkou s malým vodným mlynom. Po prestávke sa vrátime na cestu a pokračujeme dolu dolinou. V závere doliny prichádzame k malej tiesňave s bralami na oboch stranách cesty. Hneď na ich začiatku nás čaká prekvapenie. Vpravo od cesty sa nám ukáže vodopád, nazývaný „Šmykľavka alebo Šmýkačka“. Za krátkou tiesňavou uvidíme prvé domy a odkryje sa nám výhľad na skalné bralo Čierneho kameňa. Pri vstupe do obce si vľavo od cesty môžeme všimnúť prístrešok so sedením, kde si môžeme odpočinúť. Pokračujeme popri malej kaplnke k domom a neďalekej zastávke autobusu, odkiaľ sme začali našu trasu. Na konci si môžeme znova prečítať text o historických cestách a tým si pripomenúť, čo sme videli.

Poznámky:
– V úvode trasy sa nachádza občerstvenie a predajňa potravín.
– Pri začiatku trasy sa nachádzajú náučné tabule s textami a mapami.
– Na trase sa nenachádzajú žiadne upravené pramene.
– V blízkosti horárne Hajabačka sa nachádza prístrešok so sedením a ihrisko.
– Trasa vedie Národným parkom Veľká Fatra a jeho ochranným pásmom.
– Cesta zo sedla Veľký Šturec oddeľuje Národný park Veľká Fatra od Národného parku Nízke Tatry.
– Táto trasa je za dobrých poveternostných podmienok vhodná aj pre zdatnejšie deti.
– V Liptovských Revúcach sa nachádza množstvo možností ubytovania.
– V Liptovských Revúcach sa nachádza Vtáčia záhradka Miroslava Sanigu.
– Sedlo Veľký Šturec je zaradené ako jedno z miest v Ružomberskom turistickom pase.