V decembrovom chladnom počasí je čerstvý vzduch a pohyb potrebnejší ako počas zvyšku roka. V zime trávime dlhé večery doma pri televízore, počítači, telefóne, knižke alebo hrách. Popri takýchto činnostiach zväčša siahame po rôznych maškrtách či pochutinách. Maškrtenie by až tak nevadilo, keby nám v zime nechýbal pohyb, čerstvý vzduch a slniečko, ktoré nám dodáva dôležitý vitamín D. Existuje jedno múdre porekadlo: „Kde nechodí slnko, tam chodí lekár“. Preto by sme mali počas zimy využiť každý slnečný lúč, ktorý nás zohreje na pokožke tváre, či rúk.

V sobotu ráno nás prekvapili slnečné lúče, ktoré podľa predpovede mali byť len chvíľu počas poludnia. Mapa v hlave zapracovala, a keďže bol na dlhší výlet už pokročilejší čas, padlo rozhodnutie zostať v Ružomberku. Po preverení spojov bolo najjednoduchšie dostať sa na Biely Potok, odkiaľ bolo aj celkom dobré spojenie naspäť. Autobus ružomberskej MAD (MHD) nás odviezol na zastávku „Pri moste“, ktorá je tiež zastávkou prímestskej autobusovej dopravy SAD „Ružomberok,Biely Potok,pri moste“. Po rozhliadnutí sa sme si z troch variantov, ktoré boli naplánované, vybrali vychádzku k vlekom, odkiaľ je pekný výhľad. A teraz už trochu popisu k uvedenej vychádzke.

Zo zastávky sa vyberieme smerom ku križovatke pri moste ponad rieku Revúca. Na prechod cez hlavnú cestu využijeme vyznačený prechod, ktorý nás bezpečne prevedie na druhú stranu. V križovatke za prechodom sa nachádza turistický smerovník „Biely Potok“, od ktorého vedú dve trasy. My sa vyberieme po zelenoznačenej smerom do sedla Brdisko. Za smerovníkom si na strome môžeme všimnúť zastavenie, pri ktorom sa môžeme pristaviť pred vychádzkou alebo po návrate z nej. Zelené turistické značenie nás vedie mierne do kopca na najbližšiu križovatku, kde ho opustíme a vyberieme sa doprava po ulici „Pod Ostré“. Na priečelí domu pri križovatke si môžeme všimnúť sošku svätca s dieťaťom. Sošky svätcov na priečeliach domov sa v minulosti nachádzali na mnohých domoch, ale postupom času sa stratili najskôr sošky a neskôr pri prerábkach domov aj samotné výklenky pre ne. Pokračujeme hore ulicou na najbližšiu križovatku, pri ktorej sa nachádza transformátor elektrickej energie. Z križovatky sa vyberieme pomedzi domy po poľnej ceste, ktorá smeruje na lúky nad domami. Cestička pomedzi domy bola pokrytá zvyškami tvrdého snehu a ľadu, ktoré boli šmykľavé. Hneď za domami je lepšie ísť popri ceste po tráve, kde sa nešmýka. Výhľady do okolia, najmä smerom na sever, sa odkryjú hneď za domami. My si však počkáme na trochu krajšie a pokračujeme popri ceste, ktorá nás vedie miernym svahom k začiatku lyžiarskeho vleku. Od vleku sa vrátime popri okraji lesa pár desiatok metrov mierne dolu kopcom. Tu sa nám naskytne pekný výhľad na Biely Potok, Ružomberok a za ním vrchy Chočských vrchov s dominantným Veľkým Chočom, ktorý bol bohužiaľ v oblaku. V diaľke nad Ružomberkom dominuje hrad Likava, ktorý je pre návštevníkov prístupný v letných mesiacoch. Po nasýtení sa výhľadov a malom občerstvení teplým čajom na lavičke pri vlekárskej búde, pokračujeme popri vleku hore kopcom. Medzi začiatkom a koncom vleku je desať očíslovaných stĺpikov, tak si môžeme výstup rozdeliť na viac častí, aby sme sa nespotili. Jedno zo základných pravidiel pohybu v chladnom počasí je pohybovať sa tak, aby nám bolo teplo, ale aby sme sa nespotili, pretože by sme potom mohli veľmi rýchlo prechladnúť. Na konci vleku sa vyberieme pár metrov doľava, aby nám stromy odkryli aj vrchol Sidorova. Výhľady sú podobné, ako na predchádzajúcej vyhliadke, avšak s väčšou výškou máme trochu inú perspektívu pohľadu na Ružomberok a jeho okolie. Náš výstup tu končí a teraz sa naskytuje otázka, ako ďalej. V prípade, že je šmykľavo, odporúčam vrátiť sa rovnakou trasou, ako sme prišli. Ak nie je šmykľavo, tak môžete zostupovať mierne doprava ku kríkom, pri ktorých sa nachádza poľovnícky posed. Od posedu pokračujeme priamo smerom na Ružomberok, kde natrafíme na druhý, kratší lyžiarsky vlek. Od vleku sa môžeme vybrať doľava na cestičku, ktorou sme prišli, alebo zídeme popri vleku dole trochu prudšie klesajúcim svahom k zázemiu pre lyžiarov. Od vleku schádzame do Bieleho Potoka a ulica, na ktorú vojdeme, je presne tá, z ktorej sme odbočili na cestu pomedzi domy.

Aby sme mohli okolie objavovať s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko, musíme dbať aj na seba a vždy zvoliť na vychádzku vhodné oblečenie. Pri zimných vychádzkach nám nesmie chýbať čiapka, šál, rukavice, teplý čaj, či náhradné oblečenie. Aby sme predišli pošmyknutiu, používajte vhodnú obuv. Tiež je užitočné si na zimu zadovážiť niečo, čo slúži proti pošmyknutiu, v obchodoch toho nájdeme mnoho, stačí si len vybrať. Turistická, lyžiarska, alebo len drevená palica v ruke, nám môže pomôcť najmä pri schádzaní dolu kopcom. Na prechádzkach vždy myslíme aj na prírodu a prostredie okolo nás, aby všetko zostalo tak, ako to je. Preto sa k nej správame ohľaduplne, nič neolamujeme a nenechávame v nej nič, čo sme si priniesli. Ohryzky a šupky z jabĺk, banánov, mandarínok či pomarančov, ktorých konzumácia k zimnému obdobiu patrí, do prírody nepatria a ak nejaké nájdeme, radšej ich odnesieme zo sebou.

Tento rok absolvujeme ešte jednu vychádzku, ktorú vám predstavíme medzi sviatkami.

Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.

Článok je štrnástym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.

Zverejnené: 23.12.2021