Vlčí zub

RUŽOMBEROK – VLČÍ ZUB – RUŽOMBEROK

Odporúčame vám vyraziť z Ružomberka od Kostola Povýšenia svätého kríža a vydať sa na dobrodružný výstup na skaný útvar Vlčí Zub. Trasa dlhá 2,4 km s prevýšením 381 metrov vás prevedie najprv po krátkom úseku asfaltovej cesty, ktorý sa rýchlo zmení na lesný chodník. Počas stúpania prejdete popri výraznom Rádiovom vysielači, orientačnom bode viditeľnom z celého mesta. Cesta pokračuje cez tichý les až dorazíte na Vlčí Zub – skalný výbežok na hrebeni, z ktorého sa otvára krásny výhľad na vrchy Veľkej Fatry a okolité doliny. Táto krátka, ale strmšia trasa je ideálna pre rodiny, ktoré majú rady rozprávky o vlkoch a krásne výhľady.

TRASA:

Váš výlet začína v Ružomberku na parkovisku pri Kostole Povýšenia svätého kríža, odkiaľ sa vydáte po krátkom úseku asfaltovej cesty. Už po pár desiatkach metrov sa cesta zmení na lesný chodník, ktorý začne pozvoľna stúpať mestským okrajom lesa. Počas prvého úseku budete stúpať popri Rádiovom vysielači, ktorý je viditeľný z veľkej časti Ružomberka a slúži aj ako dobrý orientačný bod. Tu sa chodník začína kľukatiť a vedie vás cez les s výhľadmi na mesto a Liptovskú kotlinu. Stúpanie je miestami strmšie, ale chodník je dobre vychodený. V niektorých úsekoch sa po daždi môže objaviť blato, preto odporúčame pevnú obuv. Približne v polovici trasy sa dostanete na menší hrebeň, kde sa cesta na chvíľu vyrovná a vy si budete môcť vydýchnuť. Z tohto miesta vás čaká záverečné stúpanie k Vlčiemu Zubu, nenápadnej skalnej formácii na hrebeni vrchu Sidorovo. Uvidíte okolité vrchy Veľkej Fatry, Chočské pohorie a pri dobrej viditeľnosti aj Západné Tatry. Pri skale sa oplatí oddýchnuť, občerstviť a vychutnať si ticho lesa, ktoré narúša len občasný šum vetra a spev vtákov.

PRÍBEH:

Kedysi dávno tu žila vlčia rodina. Múdra matka vlčica Luna, jej partner Vlkán a tri neposedné mláďatá. Luna bola statočná lovkyňa, ale jedného dňa ju pri love začala trápiť neznesiteľná bolesť v ústach. Bol to zlý zub, zadná stolička, ktorá jej nedovolila poriadne jesť ani vychovávať mláďatá. Vlčie mláďatá sa zľakli. „Mama, čo budeme robiť?“ pýtali sa. Vlkán vedel, že ak Luna nebude môcť jesť, stratí silu. A tak sa rodina rozhodla konať. Vydali sa ku skalám, ktoré ľudia volali Zubom hôr. Podľa starých vlčích príbehov vraj dokáže ostrá hrana tejto skaly „vytiahnuť“ bolesť z tela, ak ju niekto dostatočne silno uchopí. Luna sa teda postavila k najvyššej hrane skaly, zatvorila oči a z celej sily do nej zahryzla. Zaznel zvláštny kovový zvuk a všetci videli, ako sa jeden kúsok skaly odlomil a zvalil na zem. Luna ustúpila, prekvapená a zrazu zistila, že bolesť zmizla. Vlčatá sa smiali a vykrikovali: „Mama má nový úsmev!“ Odvtedy sa hovorí, že ten chýbajúci kúsok je práve stolička vlčice Luny.

Z HISTÓRIE:

SIDOROVO

Tento skalný útvar sa nachádza na hrebeni vrchu Sidorovo, ktorý je súčasťou Veľkej Fatry. Sidorovo bolo už v minulosti významným orientačným bodom pre pocestných, pastierov aj lovcov. Z jeho hrebeňa sa otvárajú výhľady na Ružomberok, Liptovskú kotlinu a okolité pohoria. Samotný názov „Vlčí Zub“ vznikol podľa miestnych povestí a ľudovej fantázie. Z niektorých uhlov totiž skala na hrebeni pripomína špicatý tesák, ktorý akoby vyrastal priamo z lesa. Tento útvar sa spája s častým výskytom vlkov v tejto oblasti. Vlčie svorky tu prechádzali horskými chodníkmi medzi Liptovom a Oravou a lovili v okolí bohatom na jelene a srnky. V blízkosti trasy sa nachádza aj Rádiový vysielač Ružomberok, vybudovaný v druhej polovici 20. storočia. Je viditeľný z veľkej časti mesta a slúži ako dôležitý orientačný bod pre turistov. Okolie Vlčieho Zuba patrí k menej navštevovaným častiam Sidorova, čo mu dodáva pokoj a divokú atmosféru. Sidorovo je dnes súčasťou Národného parku Veľká Fatra a jeho hrebeň ukrýva nielen zaujímavé skalné formácie, ale aj archeologické stopy po osídlení z dávnych čias.

Z BIOLÓGIE:

Počas výstupu na Vlčí Zub vám odporúčame všímať si pestrú prírodu vrchu Sidorovo, ktorý patrí do Národného parku Veľká Fatra. Hory sú prevažne pokryté ihličnatými lesmi s občasnými horskými lúkami po ceste. V jarných mesiacoch sa lesné chodníky zafarbia kvetmi ktorých vôňu pocítite už z diaľky. Vyššie nad mestom sa porast mieša so smrekom a jedľou, ktoré poskytujú tieň a útočisko mnohým druhom vtákov. Môžete počuť klopanie ďatľa veľkého, spev drozda alebo tiché pískanie sýkorky uhliarky. Sidorovo a jeho hrebeň sú domovom pre srnky, jelene, diviaky, ale aj pre plaché líšky a kuny. V minulosti sa tu bežne pohybovali vlky, hoci aj dnes sem občas zablúdi osamelý jedinec. V okolí Vlčieho Zuba je možné nájsť stopy po ich pohybe: odtlačky labiek alebo zvyšky srstí zachytené na kríkoch. Skalný útvar poskytuje útočisko pre teplomilné rastliny, ktoré sa vyskytujú na slnečných výčnelkoch, napríklad rozchodník biely alebo materina dúška. Na tienistých a vlhkých miestach rastú machy a paprade, ktoré si udržujú vlahu aj počas horúcich letných dní. Cestou späť si všimnite, ako sa druhy rastlín a zvierat menia s nadmorskou výškou. Je to malá ukážka biodiverzity Veľkej Fatry, ktorú na tak krátkej trase môžete pozorovať úplne zblízka.