O meste
História:
Pri zamýšľaní sa nad minulosťou Ružomberka sa dostávame do obdobia udelenia mestských výsad, do roku 1318. Ale čo bolo predtým na tomto území dnešného mesta?
Na území dnešného mesta Ružomberok sa našli archeologické nálezy lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a taktiež púchovskej kultúry
V 10. až 12. storočí bolo územie, na ktorom sa dnes nachádza mesto Ružomberok, osídlené slovanským obyvateľstvom, čo dokazujú aj archeologické nálezy. O tom, že tu žili Slovania, svedčí aj slovenský názov rieky Revúca, ktorý dostala od „revania“, hukotu vody narážajúcej na skalnaté dno rieky.
Koncom 12. storočia bol Liptov pripojený k uhorskému kráľovstvu a všetka pôda pripadla kráľovi. Liptov bol po pripojení k Uhorsku začlenený do Zvolenskej stolice. Uhorský kráľ Ondrej II. v roku 1233 rozdával kráľovskú pôdu svojim verným. Za vernú službu pre kráľa sa ušlo z kráľovskej pôdy aj Hudkovi v oblasti zvanej tera Reucha – Revúca. Je predpoklad, že v blízkosti Revúcej bol vybudovaný kláštor mníšok sv. Dominika.
Ružomberok bol strategickým miestom. Vyúsťovala tu cesta zo Zvolena na sever do Poľska a križovala sa s cestou popri Váhu od západu na východ. Na križovatke ciest mal budúci Ružomberok dôležitú polohu.
Počas 13. storočia tu vyrástla slovenská dedina rovnakého mena ako rieka – Revúca. Dnešné Námestie A. Hlinku bolo v tej dobe neobývanou plochou. Po vyťažení dreva kopec zarástol náletmi a divými ružami. V polovici 13. storočia poddaní aj z Liptova utekali do južnejších krajov z obáv pred vpádom Tatárov. Kráľ po roku 1270 prikázal pôvodnému obyvateľstvu vrátiť sa späť. Ale na opustené územia umožnil prísť aj novým osadníkom – hosťom, ktorým prisľúbil štedré privilégiá. A tak prichádzajú nemeckí kolonisti zo Spiša, Nemeckej Ľupče či z Banskej Štiavnice. Boli to ľudia, ktorí prišli z banských miest, rozumeli práci s kameňom a vedeli ho pri stavbách využívať.
Od roku 1233 patrilo územie po oboch stranách rieky Revúcej pri sútoku s Váhom súkromným majiteľom, na ktorom už bola vybudovaná osada Revúca. Nemeckí hostia sa mohli usadiť len na západ od rieky Revúcej pri Váhu (ale tam hrozili záplavy), alebo na kopci, na hore ležiacej nad dedinou. A tak sa rozhodli vystavať svoju dedinu priamo na kopci. Tu vybudovali svoje obydlia, rínok pre trhy, vystavali kostolík. Prvý záznam o kostole je z roku 1312. Zasvätili ho sv. Ladislavovi, kráľovi Uhorska. Kostol je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Ružomberku.
Pri príchode na miesto svojho budúceho osídlenia, na vyrúbanom kopci videli množstvo kvitnúcich kríkov poľných ruží. A tu sa dostávame k povesti, že po vzhliadnutí miesta budúceho bydliska a množstva ruží, vzniklo pomenovanie osady ružový vrch – Rosumberg. Názov sa ujal a v obmenách pretrval až do dneška.
Pri odpredaji dediny Revúcej v roku 1288, jestvujúcej na území dnešného Ružomberka, sú uvedení aj susedia odpredávanej dediny. Na východnej strane to bola dedina Gothal v údolí potoka Štiavnica a z druhej strany, z juhu, zem synov Bočka v údolí rieky Revúcej, v oblasti Bieleho Potoka. Pre dediny Revúca a Gothal bol na polceste medzi nimi na vyvýšenine postavený kostolík Všetkých svätých. Kostolík patrí k najstarším sakrálnym stavbám na Liptove, zachovaným do dnešných čias.
V roku 1318 na žiadosť zvolenského župana, magistra Donča, bola ostrihomským arcibiskupom Tomášom v Budíne vydaná výsadná listina, v ktorej ružomberským mešťanom alebo hosťom z Ružomberka boli udelené také výsady, aké požívali mešťania a hostia z Nemeckej Ľupče. Ružomberčania si mohli voliť richtára, vlastného farára, slobodne poľovať, rybárčiť mimo rieky Váh. V roku 1340 kráľ Karol Róbert pri pobyte v Nemeckej Ľupči potvrdil a doplnil výsady Ružomberka, vymedzil chotár mesta a od tých čias až do konca 14. storočia sa Ružomberok vyvíjal ako slobodné kráľovské mesto. Aj keď originál listiny sa nezachoval, je zachovaných viacero prepisov. Mestské výsady boli uplatňované tak, že platili pre prevažne nemeckých mešťanov bývajúcich na hore a nie pre slovenských obyvateľov bývajúcich na Podhore. To medzi oboma skupinami obyvateľov mesta podnietilo spory, do ktorých musel svojim mandátom z 10. júla 1376 zasiahnuť aj kráľ Ľudovít.
V roku 1325 zvolenský župan, magister Donč vymenil dedinu Revúca aj s majetkami za Vyšný Kubín a pričlenil ju k Ružomberku. Obyvatelia dediny, bývajúci pod horou boli pripojení k ružomberskej fare. Táto obývaná časť dostala názov Podhora (Sub monte).
Magister Donč sa stal pánom Liptova už začiatkom 14. storočia. V bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu pridal sa ku kráľovi Karolovi Róbertovi, udatne bojoval a pomohol kráľovi k víťazstvu. Za jeho služby na bojisku bol menovaný zvolenským a liptovským županom. Neskoršie sa vyznamenal pri dobýjaní Komárna a Vyšehradu, za čo mu kráľ daroval hrady Sklabiňu a Likavu aj s ich panstvami.
Rozvoj mesta sa čiastočne zastavil v roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok likavskému panstvu.
V priebehu 14. a 15. storočia mesto získalo od uhorských kráľov ďalšie dôležité výsady, ako napríklad právo na tzv. slobodný trh a oslobodenie obyvateľov mesta od platenia mýta na území celého Uhorska. V 14. storočí bola správa mesta v rukách nemeckých hostí, od 15. storočia postupne prešla do rúk slovenských obyvateľov.
V roku 1405 kráľ Žigmund udelil Ružomberku právo meča. V roku 1431 vtrhli do Ružomberka husiti pod vedením Prokopa Veľkého.
V roku 1528 vstúpilo na Liptov vojsko generála Katzianera v službách arcivojvodu Ferdinanda. Vojaci brali ľuďom potraviny, dobytok, kone, znásilňovali ženy. Neskôr prišlo vojsko Jána Zápoľského, ktoré pokračovalo v drancovaní. V roku 1578 v meste vznikol prvý cech.
V roku 1601 zasiahla Ružomberok veľmi silná epidémia moru. V roku 1622 bola v Kaštieli sv. Žofie na jednu noc uschovaná uhorská koruna sv. Štefana. V roku 1678 kuruci po niekoľkodňovom obliehaní dobili a vypálili Kaštieľ svätej Žofie a posádku v kaštieli zmasakrovali. Víťazné vojsko potom rabovalo v meste. v 17. storočí Ružomberok spustošilo aj viacero veľkých povodní a požiarov. Tie sa viackrát opakovali aj v ďalších storočiach.
V roku 1703 pri Rákocziho povstaní vojsko obsadilo Ružomberok i Likavu. V roku 1707 bol zbúraný hrad Likava a panstvo sa presťahovalo do Kaštieľa svätej Žofie. V 18. storočí sa začali v Ružomberku pestovať zemiaky. Celé 18. storočie vyplnili zdĺhavé súdne spory Ružomberka s Likavským panstvom.
V 19. storočí zasiahla Ružomberok epidémia cholery, pri ktorej zahynulo 8 percent obyvateľov.
Koncom 19. storočia bola vybudovaná košicko – bohumínska železnica a tá prechádzala aj cez Ružomberok. Následne sa tu začal rozvíjať priemysel, najmä textilný a papierenský, ale vznikla aj tehelňa, zápalkáreň a bryndziareň. Rybárpoľská textilka bola najväčšou v celom Uhorsku.
Začiatkom 20. storočia bol Ružomberok jedným z najväčších miest na Slovensku. Čo sa týka počtu obyvateľov slovenskej národnosti, tak bol vlastne najväčším mestom. Stal sa aj významným finančným a priemyselným centrom Slovenska a významným strediskom národného života.
Významnou udalosťou bola černovská tragédia, pri ktorej zahynuli 15 nevinní ľudia. v Ružomberku pôsobil aj kňaz a národovec Andrej Hlinka, ktorý patril k hlavným bojovníkom za slobodu Slovenska.
Počas Slovenského národného povstania sa miestna vojenská posádka pridala k povstaniu a bránila mesto pred nemeckými vojskami. Známe sú najmä boje o vrch Ostrô, ktorý sa nachádza nad ružomberskou mestskou časťou Biely Potok. Ružomberok bol oslobodený v apríli 1945 vojskami sovietskej armády a I. československého armádneho zboru.
Počas komunistického režimu mesto prišlo o sídlo okresu a jeho rozvoj v porovnaní s viacerými okolitými mestami stagnoval. V roku 1997 sa Ružomberok opäť stal sídlom okresu.
Súčasnosť:
Mesto Ružomberok sa okrem svojej histórie môže pochváliť aj tým, čo ponúka v súčasnosti. O bohatom kultúrnom živote v meste svedčí to, že sa v nom sústreďujú rôzne spolky, ako napríklad spolok ružomberských spisovateľov, ktorý sa venuje bohatej edičnej činnosti. Ružomberskí fotografi sú známi po celom slovensku a aj v zahraničí, pretože členovia Zväzu slovenských fotografov, ktorý sídli v Ružomberku, vyhrávajú ocenenia za svoju prácu takmer na každej výstave, ktorej sa zúčastnia. Kultúrny život je potrebné udržiavať a rozvíjať, preto si vychovávame nasledovníkov v rôznych umeleckých smeroch, o čom svedčí množstvo umeleckých škôl. Väčšina z vás však v súvislosti s Ružomberkom počula najmä o úspechoch ružomberského futbalu a hlavne úspechoch ružomberských basketbalistiek, ktoré úspešne reprezentujú naše mesto. Ružomberok je aj univerzitným mestom a svedčí o tom aj tunajšia Katolícka univerzita s množstvom fakúlt, ktorá vzdeláva mládež z celého Slovenska, ale aj sveta. Z komerčného sektora je asi najznámejšia celulózka, ktorá vyrába kvalitný papier vyvážaný do celého sveta. Ale sú tu aj aj menšie firmy, ktoré dodávajú svoje výrobky do veľkých a známych firiem po celom svete. V sektore zdravotníctva netreba zabúdať na Ústrednú vojenskú nemocnicu, ktorá je jednou z najlepších na Slovensku, alebo očnú kliniku, ktorá v meste sídli a ich služby využívajú klienti z celého Slovenska. V neposlednom rade by sme azda mali spomenúť to, čo Ružomberok dostal do vienka už pri jeho vzniku a tým je nádherné horské a podhorské okolie, ktoré je využívané na relax, oddych, ale aj na aktívne vyžitie. Spomeňme napríklad Lyžiarske stredisko Malino Brdo, cyklistický Bikepark známy po celom Slovensku, oddychové zóny ako Čutkovo či Hrabovo, alebo jedinečnú lokalitu ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorý bol zapísaný do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO pre svoju zachovalosť a jedinečnosť. Množstvo značených turistických a cykloturistických trás, prírodných pamiatok, vodopádov, zaujímavostí a atrakcií priláka nespočetné množstvo návštevníkov, pre ktorých je v Ružomberskom regióne pripravené kvalitné zázemie s množstvom ubytovania, reštaurácii a služieb, ktoré k tomu patria.
