Mních

RUŽOMBEROK – VRCH MNÍCH – RUŽOMBEROK

Výstup na vrch Mních vedie nenáročnou, ale výhľadmi bohatou trasou priamo nad Ružomberkom. Začínate pri hlavnej vlakovej stanici, takže sa sem pohodlne dostanete aj vlakom. Trasa má približne 1,5 km (tam) a prevýšenie 187 metrov, čo zvládnete za asi 45 minút. Chodník vedie cez lúky a vyšliapané cestičky, z ktorých sa postupne otvárajú výhľady na mesto Ružomberok a okolité pohoria. Na vrchole vás čaká panoráma celého kraja, vrátane Liptovskej Mary. Ide teda o ideálne miesto na oddych a spoznanie legendy o Jozefovi, strážcovi Ružomberku.

TRASA:

Túru začnite priamo pri hlavnej vlakovej stanici v Ružomberku. Máte teda možnosť prísť vlakom alebo autobusom. Od stanice sa vyberiete po miestnej ceste smerom k lúkam nad mestom. Už po pár minútach sa chodník zmení na vyšľapanú poľnú cestu, ktorá sa mierne zdvíha a ponúka prvé pohľady na panorámu Ružomberka. Trasa pokračuje cez otvorené lúky, kde sa v jarných a letných mesiacoch pasú kone alebo ovce. Povrch chodníka je väčšinou trávnatý a pohodlný, miestami s drobnými kamienkami. S pribúdajúcou výškou sa začínajú otvárať výhľady na rieku Váh a na okolité pohoria. Vpravo sa rysuje Veľká Fatra, vľavo Chočské vrchy. Po približne polovici výstupu sa dostanete k úseku, kde chodník vedie popri menšom lesíku. Tu nájdete príjemný tieň, najmä počas horúcich dní. Následne sa trasa opäť otvorí do pásma lúk, ktoré vás privedie až na vrchol Mnícha. Na samotnom vrchole stojí telekomunikačná veža, pri ktorej je menší voľný priestor na oddych a kochanie sa výhľadmi. Za jasného počasia odtiaľ uvidíte nielen celé mesto Ružomberok, ale aj vzdialené končiare Nízkych Tatier. Následne sa vrátite tou istou trasou späť, pričom cesta z kopca trvá približne 30 minút.

PRÍBEH:

V časoch, keď mesto ešte nebolo také, ako ho poznáme dnes, mal Ružomberok malé drevené domy, ktoré lemovali brehy Váhu a obyvatelia žili z drobných remesiel, poľnohospodárstva a obchodu. Nad mestom sa týčil vrch Mních, tichý strážca ich každodenného života. Jozef bol jednoduchý, ale bystrý pastier, ktorý mal svoje stádo oviec na svahoch Mnícha. Bol známy tým, že dokázal spozorovať svoju ovcu z veľkej diaľky a priviesť ju späť k stádu. Jedného letného dňa zbadal, ako sa z diaľky od Turca blíži skupina ozbrojených mužov. Podľa ich oblečenia a rýchlosti pochopil, že nemajú dobré úmysly – boli to lupiči, ktorí sa chceli zmocniť zásob a uniesť obchodníkov vracajúcich sa z jarmoku. Jozef neváhal. Zobral svoju pastiersku trúbu a z vrcholu Mnícha začal trúbiť tak silno, až sa zvuk niesol celou dolinou. Obyvatelia v meste poznali tento signál – bola to zaužívaná melódia oznamu blížiaceho sa nebezpečenstva. Muži z mesta sa rýchlo vyzbrojili a ženy schovali deti a zásoby do bezpečia. Keď lupiči dorazili, čakalo ich pripravené a odhodlané mesto. Videli, že ich prekvapenie nevyšlo, a tak sa radšej otočili späť. Odvtedy sa hovorí, že Mních nie je len kopec, ale aj strážna veža a poklad Ružomberka.

Z HISTÓRIE:

VRCH MNÍCH

Mních sa týči nad Ružomberkom vo výške 657 m n. m. Jeho názov je podľa miestnych historikov odvodený buď od tvaru skaly pripomínajúcej postavu mnícha, alebo od pustovníka, ktorý tu mal kedysi prebývať. Lokalita bola osídlená už v praveku – archeologické nálezy naznačujú, že sa tu nachádzalo strážne miesto, odkiaľ sa sledovali obchodné cesty v údolí Váhu. Vrch Mních slúžil ako dôležitý orientačný bod pre pocestných a jeho svahy boli využívané na pasienky. V 19. storočí sa stal obľúbeným miestom prechádzok miestnych obyvateľov, ktorí ho považovali za „mestský kopec“ s najlepším výhľadom na Ružomberok a blízke pohoria. Dnes je Mních nielen turistickou atrakciou, ale aj súčasťou prírodného dedičstva regiónu. Ponúka výhľady na Veľkú Fatru, Chočské vrchy a Nízke Tatry, a vďaka svojej polohe priamo nad mestom je ideálnym cieľom krátkych vychádzok aj pre návštevníkov, ktorí prídu vlakom či autobusom.

Z BIOLÓGIE:

Trasa začína pri železničnej stanici a vedie cez lúky, ktoré na jar zdobia prvosienky, fialky, ďateliny a púpavy. Tieto kvety lákajú motýle, najčastejšie babôčku pávookú či žltáčika; v lete sa k nim pridávajú čmeliaky a včely. Ako sa začnete blížiť k lesíku, všimnite si stromy, ktoré skrášľujú okolie. V podraste rastie baza čierna, lieska obyčajná a šípová ruža, ktoré poskytujú plody pre vtáky i drobné cicavce. Zo zvierat možno zazrieť vevericu, ježka či počuť sýkorky a drozdy. V daždivých mesiacoch tu môžete vidieť aj lišajníky a suchomilné machy, ktoré dávajú miestu tichú, nenápadnú krásu. Na vrchu často krúžia dravce, ako krkavec či myšiak hôrny, ktoré strážia oblohu. Ak sa vrátite po trase cez lúky, všimnite si aj plochy pod nimi – stopy po nekonečných pasienkoch, kde sa kedysi pásli ovce a ohraničovali pastviny kamením.