Hrad Likava

LIKAVKA – HRAD LIKAVA – LIKAVKA

Pri Ružomberku môžete spoznať príbeh „Bezhlavá honba za pokladom“, ktorý vás zavedie k zrúcanine hradu Likava nad obcou Likavka. Mierne náročná trasa má dĺžku 1,1 km s prevýšením 115 metrov. Trasa trvá približne 45 minút hore, späť asi 20 minút. Odmenou vám bude krásny výhľad na dedinu z najväčšej zrúcaniny Liptova. Objavíte históriu hradu a vypočujete si legendu o bezhlavom sluhovi, ktorý tam údajne stále stráži poklad. Túra je ideálna pre rodiny, ktoré majú chuť na krátku, tajomnú turistiku s dávkou histórie a fantázie.

TRASA:

Auto môžete zaparkovať v blízkosti centra obce Likavka, či na začiatku trasy tohto príbehu. Odtiaľ sa napojíte na turistickú značku smerujúcu k hradu. Krátky úsek vedie po asfaltovej ceste, ktorá sa postupne mení na lesnú cestu s miernym stúpaním. Trasa má dĺžku približne 1,1 km jedným smerom a prevýšenie 115 metrov, ktoré nastúpate tesne pred hradom. Preto je ideálna pre zdatnejšie deti, ale nie je vhodná pre kočíky. Záverečný úsek vedie popri kamenných múroch až k veľkej vstupnej bráne, ktorá kedysi chránila vstup do pevnosti. Brána je dodnes zachovaná a prechod ňou má pôsobivú atmosféru, práve tu začína historická fantázia naplno pracovať. Priamo z areálu hradu sa otvára panoramatický výhľad na celý Ružomberok, dolinu Váhu, ako aj okolité pohoria: Veľkú Fatru, Chočské vrchy a Západné Tatry. Nádvorie a niektoré časti ruín sú sprístupnené, a ak sa rozhliadnete, ľahko pochopíte, prečo bol tento hrad tak dôležitým strážnym bodom. Po oddychu a objavovaní sa vrátite tou istou cestou späť do obce Likavka.

PRÍBEH:

Hovorí sa, že hrad dal v 14. storočí postaviť zvolenský župan Donč. Hrad prosperoval a kráľovská truhlica sa onedlho naplnila dukátmi. Pánovi hradu však pýcha a starosť o peniaze stúpli do hlavy, a tak sa jedného dňa rozhodol časť svojho bohatstva skryť. Pán hradu spolu so svojím verným sluhom zakopal poklad niekde pod múrmi hradu Likava. Následne s pomocou sluhu zakryl stopy. Ako dni plynuli, pán sa viac a viac obával nedôvery svojho sluhu. Keď sa obával, že sluha príde poklad vykopať potajomky, prikázal mu dať sťať hlavu. Onedlho však začali na Liptove nepokoje a pán hradu vyrazil spolu s vojskom na ochranu Likavky. Po dňoch ukrutných bojov sa vojsku podarilo nepokoje zastaviť, avšak za vysokú cenu. Pán hradu tiež zomrel v bitke a poklad tak zostal zakopaný nevedno kde. Avšak sluha, ktorému dal pán sťať hlavu, sa nevzdal svojej povinnosti ani po smrti. Dodnes sa vraj bezhlavý duch sluhu vracia pod hradné múry, nosiac svoju odťatú hlavu pod pazuchou, aby poklad strážil pred nezvanými hľadačmi pokladov. Miestni hovoria, že kto sa k hradu vydá za tmy, môže počuť kroky bezhlavého strážcu alebo jeho občasné zakopnutie o kameň.

Z HISTÓRIE:

HRAD LIKAVA

Hrad bol postavený začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1315 pri darovaní hradu kráľom Karolom Róbertom županovi Dončovi ako strážny objekt nad dôležitou obchodnou cestou z Považia na Oravu a do Poľska. Od druhej polovice 15. storočia ho postupne rozširovali Hunyadyovci o dolný hrad a gotický palác. Následne renesanční Illésházyovci a Thökölyovci vybudovali opevnenia a luxusné vojenské sídlo. Počas povstaní a vojenských konfliktov sa hrad opakovane menil: obsadili ho husiti (1431–1434), cisárske vojská v roku 1670, až ho povstalecké vojská Františka II. Rákociho v roku 1707 zničili. Po zničení už nebol obnovený a časom sa stal ruinou. Našťastie sa v 20. storočí podarilo sprístupniť niektoré časti, ako Huňadyho vežu a nádvorie. S hradom sa tiež viažu mnohé povesti a legendy. Tá, ktorú sme vám vyrozprávali, bola len jedna z mnohých legiend, ktorú hrad za storočia svojej existencie nadobudol.

Z BIOLÓGIE:

Počas výstupu na Likavu pozorujte nielen výhľady na Liptov, ale aj okolité prírodné krásy. Trasa vedie cez lesnaté územie s mixom listnatých a ihličnatých stromov, ktorým sa v tejto nadmorskej výške darí. Na jar vás prekvapí množstvo kvitnúcich byliniek ako fialka alebo prvosienka jarná a v lete zas hustý les vytvára príjemný tieň, ktorý oceníte najmä počas horúcich dní. Cestou si môžete všimnúť viaceré machom obrastené kamene a staré steny hradu, ktoré sú domovom pre drobný hmyz, jašterice a pavúky. V lesných porastoch hniezdia vtáky ako sýkorka, straka a sojka. Ak budete pozorní, možno zbadáte aj stopy po srnkách alebo líškach. Vďaka vyvýšenej polohe hradu sa vám počas výletu otvoria výhľady na dolinu rieky Váh, Západné Tatry či Chočské vrchy. Z ekologického hľadiska ide o prechodové územie medzi poľnohospodárskou krajinou a lesným masívom Chočských Vrchov, čo vytvára ideálne podmienky na pozorovanie zmeny krajiny. Pri troche šťastia uvidíte aj veveričku preskakujúcu z konára na konár. V tejto oblasti niet veľkej divočiny, takže medveďov sa pri výstupe obávať nemusíte, no lokalita aj tak ponúka dostatok podnetov na zvedavé objavovanie.