Čebrať

RUŽOMBEROK – ČEBRAŤ – RUŽOMBEROK

Výstup na vrch Čebrať s názvom „Za tajomstvom mena hory“ vedie z Ružomberka (vlaková stanica mestskej časti Rybárpole) na vrchol Prednej Čebrate. Trasa má približne 2 km (výstup) a prevýšenie okolo 454 metrov. Výstup vám zaberie približne 75 minút. Trasa nie je vhodná pre kočiariky. Po ceste prejdete cez lúku Hlivovo s prístreškom, ktorý je ideálny na krátku prestávku. Spoznáte lesné chodníčky, krásne výhľady na Liptov a mesto Ružomberok. Následne môžete pokračovať ďalej až na Zadnú Čebrať, čo je výborné miesto pre predĺženie túry v Chočských vrchoch.

TRASA:

Začať môžete v blízkosti vlakovej stanice Rybárpole v Ružomberku, kde je výhodou jednoduchý prípoj na vlak. Alternatívne môžete nájsť parkovisko v blízkosti začiatku turistickej trasy. Od stanice sa vydáte smerom do mestskej časti Roveň, kde sa začína

značka vedúca na Predný Čebrať. Trasa je stredne náročná, s dĺžkou približne 2 km (jedna cesta) a prevýšením 454 metrov, preto odporúčame zvoliť pevnú obuv a pripraviť sa na súvislé stúpanie. Približne v tretine trasy prichádzate k prístrešku Hlivovo, ktorý je ideálny na krátky oddych, občerstvenie alebo úkryt pri náhlej zmene počasia. Po oddychu pokračujete lesným chodníkom, ktorý miestami vedie po kamenistom teréne. Cestou míňate vápenaté skalky, typické pre túto časť Veľkej Fatry. Stúpanie sa postupne zostruje, ale posledný úsek vás odmení – z vrcholu Čebrate sa naskytá úžasný výhľad na celý Ružomberok. Po krátkom oddychu môžete túru ukončiť návratom po tej istej trase späť, alebo pokračovať po hrebeni ďalej až na Zadný Čebrať. Táto možnosť je vhodná pre zdatnejších turistov a predĺži výlet o asi pol hodinu.

PRÍBEH:

Hovorí sa, že kedysi na Liptov prišli traja mnísi z rádu Johannitov. Po dlhej ceste sa dostali až k vtedajšiemu kráľovi Matejovi Korvínovi. Mali na neho prosbu, o ktorej mu prišli povedať. Matej Korvín mníchov podľa ľudových povestí pri príchode označil ako: „Mních! Choč! Žebrač!“ čo v v starom jazyku znelo ako tri blízke kopce. Mnísi boli zhrození z takéhoto označenia a na protest sa rozhodli ostať v tomto kraji. Po pár dňoch skonali a skameneli a keď sa Matej Korvín na nich prišiel pozrieť, uvedomil si, akú silu títo ľudia mali. Na mieste, kde traja mnísi skonali, postupne vyrástli tri vrchy. A tak vznikli mená Mních, Choč a Čebrať. Podľa tejto legendy Čebrať získal svoje meno ako „žebrač“, teda o niečo žiadajúci vrch medzi Chočom a Mníchom. Miesto, ktoré dnes voláme Predný Čebrať, bolo podľa povesti rovnako významným bodom pre pútnikov. Výhľady z vrcholu si dokážu vynútiť rešpekt, tak ako kedysi vyžadovali rešpekt pútnikov, ktorí kráčali po obchodných cestách medzi Liptovom a Oravou.

Z HISTÓRIE:

ČEBRAŤ:

Samotný vrch Čebrať je výrazným orientačným bodom Ružomberka. V minulosti slúžil ako rozhľadňa, ale aj ako miesto úkrytu. Podľa niektorých historikov mohol v období nepokojov slúžiť aj ako signálny bod, z ktorého sa dymom komunikovalo s okolitými strážnymi miestami, ako napríklad hradom Likava. Názov Čebrať sa objavuje v starých mapách už v 18. storočí, ale jeho pôvod je pravdepodobne oveľa starší. Niektoré výklady hovoria o slovanskom základe mena spojenom so slovom „čabrať“ čo mohlo znamenať pohyb, či rozdeľovanie, keďže hrebeň Čebraťa rozdeľuje kotlinu a otvára výhľad do viacerých smerov. Iné zdroje zas tvrdia, že názov má základ v maďarskom výraze pre „žobráka“, čo sa viaže aj k ľudovej legende o mníchovi, ktorý žiadal milosť a pomoc. Z geologického hľadiska patrí Predný Čebrať k najkrajším vápencovým dominantám Liptova, keďže svojím tvarom pripomína mohutný štít. Aj preto bol v minulosti zobrazovaný na dobových pohľadniciach ako symbol Ružomberka. Okolie patrilo k pôvodným poľovníckym a pastierskym teritóriám, čo potvrdzujú aj archeologické nálezy uhlíkov a kamenných náradí. V časoch I. svetovej vojny sa okolo Čebrate objavili aj pozorovacie stanoviská, ktoré slúžili na stráženie železničnej trate v doline Váhu.

Z BIOLÓGIE:

Všímajte si zmeny krajiny, trasa totiž vedie cez rôzne biotopy. V nižšej časti vás obklopia lúky a okrajové lesy, kde rastú ďateliny a rôzne lúčne trávy. Môžete tu naraziť aj na chránený poniklec či šafran. Po chvíli vstúpite do zmiešaného horského lesa, kde prevláda buk, javor horský a miestami aj smrekovec. V lete les ponúka príjemný tieň, v jeseni zas okúzľuje paletou svojich farieb. Z vtáctva sa často ozýva ďateľ, sýkorka alebo sojka. Vyššie nad prístreškom Hlivovo sa vegetácia stenčuje a miestami sa otvára panoráma Liptovskej kotliny. Čím vyššie stúpate, tým viac sa mení mikroklíma a pôda je viac kamenistá. Tento priestor je domovom plazov ako jašterica živorodá či slepúch, ale aj motýľov, ktoré pri výhľade často lietajú nad chodníkom. Výstup na Čebrať vám ukáže prirodzený prechod z civilizovaného územia do prírodnej rezervácie bez prudkých zmien. Vrchol ponúka nádherné výhľady na Západné Tatry, Veľkú Fatru a Liptovskú Maru.