S postupným koncom zimy vám prinášame prvú tohtoročnú vychádzku do okolia Ružomberka. Dlho sme rozmýšľali, kam sa v zime vybrať, aby to nebolo veľmi ťažké a hlavne, aby trasa, alebo jej cieľ, boli zaujímavé. Vzhľadom na našu prácu sa často pohybujeme vo Vlkolínci. Keď sa dá, tak sa do neho vyberieme vždy inou cestou. Jedna z týchto ciest je aj chodník dolinkou Uhlisko, ktorý od nepamäti využívajú najmä Vlkolínčania. Chodník je pre väčšinu jeho návštevníkov stále málo objavený, preto vám ho trochu priblížime.
Naša trasa začína v ružomberskej mestskej časti Biely Potok, na zastávke „Do Uhliska“, kam premáva autobus ružomberskej MAD (MHD), ale zastavujú na nej aj niektoré prímestské autobusy. Zo zastávky, pri ktorej sa nachádza náučný panel ešte nedokončeného náučného chodníka Vtáčia cesta, sa vyberieme chodníkom cez pole k rieke Revúca. Vpravo od chodníka si môžeme všimnúť malú zrubovú budovu: „štál“, ktorý slúži na skladovanie sena. Železná lávka nám pomôže prejsť cez rieku. Pokračujeme k ceste, na ktorej odbočíme doprava a po pár desiatkach metrov z nej odbočíme doľava hore briežkom. Ako orientačný bod nám poslúži druhý náučný panel Vtáčej cesty, ktorý si v prípade záujmu môžeme preštudovať. Pri paneli sa vyberieme cestou doľava smerom na lúky, ale vzápätí zabočíme doprava popri potôčiku. Ten nás dovedie k mostíku, pri ktorom sa nachádza tabuľka s nápisom „Vlkolínec“. Pokračujeme popri potôčiku ku kovovému mostíku, po ktorom prejdeme na druhú stranu. Za mostíkom pokračujeme stále mierne do kopca, hore dolinkou. V tomto mieste už nebudú z chodníka žiadne odbočky a stačí ním pokračovať až pod Vlkolínec. Lúčna, postupne zarastajúca dolinka, je obkolesená strmými svahmi porastenými najmä lieskami a inými náletovými drevinami. Môžeme v nej vidieť stromy rôznych druhov, tvarov, veľkostí a veku. V úvode dolinky nás víta zvuk zurčiaceho potoka, ktorý po chvíli zanikne a vystrieda ho len ticho. Cestou hore dolinkou natrafíme na starý štál prekrytý celtou. Zrubová stavba je v zlom stave a keby nebola prekrytá, tak by už bola pravdepodobne zrútená. O niečo vyššie vychádzame na lúku, kde sa nachádza drevená studnička a nad ňou ďalšie štále v rôznom štádiu svojej životnosti. Z lúky je veľmi obmedzený výhľad na Sidorovo a hrebeň Brankova so samotným Brankovom a neskôr aj Ostrým. Chodníček nás prevedie popri stavbách až na lúky pod Vlkolíncom. Prejdeme cez lúky, na ktorých si môžeme všimnúť medze, ktoré lemujú bývalé políčka vpravo od nás. Prichádzame k plotu, ktorý obchádzame z ľavej strany a dostávame sa na cestu, ktorá vedie južným okrajom Vlkolínca.
V dolinke Uhlisko môžeme obdivovať to, ako príroda postupne zaberá miesta, ktoré človek dlhodobo obhospodaroval. Absencia hospodárenia zapríčinila zarastanie svahov v dolinke a tiež to, že stavby, ktoré sa tu nachádzajú, sú v zlom stave. Keďže jedným z cieľov našich vychádzok je aj budovanie povedomia o ekológii v súlade s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko, tak by sme radi poukázali na to, že stavby našich predkov spĺňali okrem funkčnosti aj prísne ekologické kritériá a boli 100% recyklovateľné. Na stavbách sa používali len materiály, ktoré sú prírodné a vyskytujú sa priamo v danej lokalite. Najskôr to bolo len drevo s minimálnym množstvom železa a neskôr drevenú krytinu na stavbách nahradil plech, ktorý sa taktiež ako drevo postupným rozpadaním úplne zrecykloval. Drevo sa ošetrovalo maximálne zadymením alebo vôbec a pri rozklade okolitej prírode neuškodilo. Železo bez prímesí je prvok, ktorý sa bežne vyskytuje v pôde všade naokolo, preto v primeranom množstve tiež pôdu značne neznečistí. Rôzne štádia životnosti budov nám preto dokážu ukázať to, ako si príroda poradí so stavbami, ktoré boli vybudované tradičnými spôsobmi a technikami. Stačí jej len dať trochu času.
Zima je vo Vlkolínci najkrajším obdobím, príroda oddychuje a vo Vlkolínci stojí čas. Davy turistov v ňom nenájdete, pretože osada je takmer odrezaná od sveta. Sneh zakryje všetky nedostatky a všetko sfarbí na bielo. V okolí môžeme pozorovať lesnú zver ako srny či jelenice, ktoré svojimi nožičkami narobili množstvo stôp. A ak by nám bolo vo Vlkolínci zima, stačí sa trochu zohriať v expozíciách, ktoré sa v ňom nachádzajú. Ich aktuálnu otváraciu dobu nájdete na stránke www.vlkolinec.sk.
Na návrat môžete využiť ktorúkoľvek cestičku alebo chodník, my však odporúčame vrátiť sa rovnakou trasou, pretože pri ceste späť si všimnete to, čo ste si cestou hore nevšimli. A kam sa vyberieme nabudúce? No nechajte sa prekvapiť, čo si pre vás vymyslíme.
Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.
Článok je šestnástym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.
Zverejnené: 21.2.2022
