Sneh sa nám z okolia stráca a na lúkach sa pomaly začínajú objavovať prvé jarné kvietky. Byliniek ešte nie je veľa a keďže je obdobie Veľkonočných sviatkov, ku ktorým patrí voda, vyberieme sa za minerálnymi vodami. Nájsť viacero prameňov s minerálkou na malom území sa v ružomberskom okrese dá v Korytnici, Liptovskej Štiavnici, Stankovanoch alebo v Bešeňovej. Pre druhú tohtoročnú vychádzku sme zvolili Stankovany, ktorých minerálne pramene nie sú veľmi známe.
Našu trasu začneme na železničnej zastávke Stankovany, kam sa vieme poľahky dopraviť vlakom z Ružomberka. Autobusové spojenie do Stankovian je poredšie, ale dá sa využiť aj to. Stankovany sú známe najmä turistickou trasou na často navštevovaný skalnatý vrchol Šíp, ktorý sa nachádza nad obcou. My však chceme objavovať menej známe lokality, preto sme zvolili trasu, ktorá nás dovedie k štyrom upraveným minerálnym prameňom. Pri vlakovej zastávke sa nachádza turistický smerovník, na ktorom sa náš cieľ nenachádza, no navedie nás na správny smer. Pri smerovníku sa nachádza aj náučná tabuľa, z ktorej sa môžeme dočítať niečo o histórii obce. Od smerovníka sa vyberieme po žlto značenej turistickej trase smerujúcej na Šíp (Zadný Šíp). Značenie nás vedie ponad železničnú trať, smerom ďalej od Ružomberka. Na najbližšej križovatke sa nachádza ďalšia náučná tabuľa o mlynoch v obci, pri ktorej nás turistická trasa opustí. Pokračujeme cestou popri železničnej trati a opúšťame obec. Asfaltová cesta sa zmení na spevnenú, ktorá je čerstvo vysypaná kamenivom zo železničnej trate. Prechod po ňom je trochu nepríjemný, no namiesto blata a mlák, ktoré sa tu predtým nachádzali, je to zlepšenie. Z podjazdu popod trať sa k nám pripojí zeleno značená turistická trasa, ktorá po krátkom úseku pri smerovníku vchádza do lesa. Kamenistá cesta nás dovedie na rázcestie, kde sa vyberieme na cestu smerujúcu doprava, ďalej od trate. Miernym stúpaním sa dostávame k prírodnej rezervácii Močiar. Na vzdialenejšom konci mokrade z cesty odbočí výrazný vychodený chodník, ktorý nás dovedie k prvej minerálnej vode. Priamo k výveru sa dostaneme po drevenom chodníku, ktorý nám zjednoduší prístup k starému vrtu s vodou a taktiež ochráni biotop močariska. Treba si dávať pozor, lebo niektoré dosky na chodníku sú poodtŕhané. Voda patrí medzi sírne kyselky a jej priaznivé účinky sú najmä na pleť, preto si obyvatelia okolitých obcí v blízkosti vrtu vytvorili jazierko, ktoré v minulosti využívali na kúpanie. Lokalita však bola pre svoju jedinečnosť vyhlásená za prírodnú rezerváciu, aby sa zachovala aj pre budúce generácie. Vrátime sa na cestu a pokračujeme ňou ďalej do lesa. Cesta sa oblúkom stočí doprava a vedie nás popri malej lúke ďalej do lesa. Pár metrov od miesta, kde sa cesta zatočí doľava a prejde ponad potôčik, treba zísť strmším svahom popri stromoch pod cestu k potoku. V tomto mieste sa nachádza ďalší sírny minerálny prameň, ktorý bol v minulosti pekne upravený. V súčasnosti je prameň iba vyhĺbený v zemi a dá sa nabrať načrením. Od prameňa sa vraciame rovnakou trasou a v mieste, kde prídeme k železničnej trati, si spravíme krátku zachádzku cestou doprava k ďalšiemu upravenému prameňu. Tento prameň sa využíva asi najviac. Pri prameni sa nachádza informačná tabuľa, na ktorej sa môžeme dozvedieť niečo o rezervácii Močiar. Po odpočinku a ochutnaní vody sa vrátime na začiatok trasy k železničnej zastávke. Od smerovníka, pri ktorom sme začali vychádzku, sa vyberieme ulicou do kopca. Po pár desiatkach metrov pokračujeme cestou doprava a z nej po chvíli chôdze odbočíme vľavo k malému prístrešku. V prístrešku sa nachádza posledný minerálny prameň, ktorý sme vám chceli priblížiť a po jeho ochutnaní môžeme zhodnotiť, že tento je úplne iný ako tie, ktoré sme navštívili predtým. Obsahuje väčšie množstvo železa a menej síry, čím je aj chuťovo príjemnejší.
Na trase si môžeme všímať jarnú zobúdzajúcu sa prírodu. Prvé kvietky, ktoré sme videli, boli pľúcnik, prvosienka či podbeľ. V lokalite sme nič nezbierali, pretože je chránená a tiež zbierať bylinky v blízkosti trate neodporúčame, pretože sú často zaprášené.
Už tradične pripomíname, že na vychádzkach okrem seba myslíme aj na prírodu, ktorú objavujeme šetrne s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko. V súlade s touto myšlienkou sme z lokality odniesli pár drobností, ktoré sme po ceste našli a do lokality nepatria. V tomto jarnom období sa často konajú rôzne aktivity, ktoré súvisia s čistením prírody pri príležitosti Dňa Zeme, my však chceme motivovať pomáhať prírode nielen na jar, ale celoročne.
Na budúcej vychádzke vám stručne predstavíme ďalšie miesta, ktoré by ste zvyčajne nenavštívili a možno si z nich okrem toho, čo tam nepatrí odnesieme aj prvé úlovky vo forme nazbieraných liečivých rastlín.
Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.
Článok je sedemnástym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.
Zverejnené: 22.4.2022
