Na tretej vychádzke sa vyberieme na rozhranie ružomberského a dolnokubínskeho okresu, do obce Komjatná. Vychutnáme si pekné výhľady a nazbierame si niečo, čo pre nás príroda pripravila.
Dlhšie sme rozmýšľali, kam sa vybrať za ďalším plodom, ktorý nám príroda v jesennom období ponúka. Nakoniec sme zvolili takmer neznámu lokalitu, kde sa výletník vyskytne len raz za čas.
Trnka obyčajná alebo slivka trnková (trnka) je ker, ktorý rastie takmer všade, obľubuje vápenatú pôdu a slnečné miesta. Nájdete ho na medziach medzi poliami, na okrajoch lúk, pri potokoch, pri lesoch a cestách. Nevadí jej chladné podnebie a jej hustý ker je často útočiskom vtáctva. Okrem kvietkov, ktoré sa z trnky zbierajú na jar, sa z nej dá zužitkovať aj mladý list, kôra či plod.
V jesennom období je pre nás najzaujímavejší plod trnky, ktorý vieme zužitkovať viacerými spôsobmi. Asi najčastejším spôsobom je priama konzumácia počas prechádzky. Na konzumáciu sú však plody vhodnejšie až po prvých mrazoch, kedy sú menej kyslé, dokonca mierne sladké. Trnky je možné konzumovať až do jari, pretože zima im výraznejšie neublíži, no zapríčiňuje ich zošúverenie a vysychanie. Plody trnky sú vďačné na konzumáciu, pretože obsahujú množstvo vitamínov a minerálnych látok, ktoré posilňujú imunitu a celkovú pohodu organizmu. Ďalšie spôsoby zužitkovania sú vysušenie na čaj, navarenie jablkovo – trnkového džemu, či vypálenie. Popučená dužina trnky sa pre jej antibakteriálne účinky používa aj ako prímes do pleťovej masky na vyčistenie pleti.
Trnka sa vyskytuje takmer všade, no ako každú bylinku či plod je vhodné ju zbierať mimo osídlených oblastí, či miest s dopravou. Medze pomedzi polia a lúky v okolí obce Komjatná tieto podmienky spĺňajú a tak sa vyberieme tam.
Na začiatok našej vychádzky sa dostaneme autobusom z ružomberskej autobusovej stanice. Zastávka, na ktorej je potrebné vystúpiť, sa nazýva „Komjatná,,Pod Stráňou“. Vedľa zastávky sa nachádza turistický rázcestník, od ktorého vedú turistické trasy na tri smery. My si však vyberieme uličku mierne do kopca, kam nevedie ani jedna z nich. Cesta nás vyvedie na kopček, kde sa nachádza drevený kríž a za ním murovaná kaplnka. Už v týchto miestach sa nám začínajú odkrývať výhľady, ktoré nás budú sprevádzať až do cieľa našej vychádzky, ktorý je na mieste, kde sa stretávajú katastre štyroch obcí. Pokračujeme po asfaltovej ceste mierne dolu kopcom a pri najbližšej príležitosti odbočíme na cestu smerom doľava, stále dolu kopcom. Na neďalekej križovatke za potôčikom sa vyberieme hore lúkou po poľnej cestičke vedúcej mierne doprava. Po vyjdení na hrebeň pokračujeme doprava smerom ku stožiarom vysokého napätia. V blízkosti stožiarov sa stretneme s prvým plodom, ktorý si môžeme nazbierať. Malé kríčky šípok sa nachádzajú popri našej trase na viacerých miestach a my si z nich môžeme nazbierať koľko len potrebujeme. Nevýrazná cestička nás vedie ďalej po hrebeni k hustejším kríkom, kde nájdeme trnky, pre ktoré sme sem prišli. Pokračujeme ďalej po hrebeni, ktorý nás dovedie pod zalesnený vrchol kopca Hradisko, kde sa nachádza drevená stavba. Pri stavbe, ktorá pripomína zvonicu, sa nachádza sedenie a kríž. Prechádza tadiaľto aj značená cyklotrasa. Neďaleko od tohto miesta sa nachádzajú dva body, v ktorých sa stretajú územia troch obci. Keď prižmúrime oko a body spojíme, tak dostaneme rozhranie štyroch obcí (Komjatná, Žaškov, Jasenová a Oravská Poruba). Trasa z Komjatnej k stretu chotárov má asi 3 km a zaberie hodinku pohodlnej chôdze. Z trasy sú pekné výhľady do okolia a je vhodná pre všetky vekové kategórie. Z toho, čo je vidieť, môžeme spomenúť vrcholy Ostré, Hrdošnú skalu, Kečku, Kútnikov kopec, Šíp, Osnicu, Stoh, Veľký a Malý Rozsutec, Kubínsku hoľu, či Veľký Choč, ktorý je najlepšie viditeľný z lavičky, ktorú sme míňali pár metrov pred stretom chotárov. Bystrému oku neunikne ani skala Hlavačka, ktorá pripomína ľudskú hlavu a je využívaná horolezcami ako cvičný lezecký terén.
Naspäť sa vraciame rovnakou trasou a okrem trniek a šípok si môžeme nazbierať plody hlohu, či lieskovce, ktoré však tento rok nejako zabudli narásť.
Na našich vychádzkach sa správame zodpovedne. Počas nich nikde nič nenechávame, ale dokonca vždy so sebou odnesieme aj to, na čo cestou natrafíme a do prírody nepatrí v súlade s iniciatívou #ObjavUdržateľnéSlovensko.
Ak vás naša vychádzka inšpirovala, tak neváhajte a vyberte sa na tieto málo známe miesta, kde načerpáte nové sily a objavíte čaro okolitej prírody Ružomberka.
Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.
Článok je tretím zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.
Zverejnené: 7.10.2021
