Namiesto uvažovania, kde sme ešte neboli, sme sa pred plánovaním výletu opýtali, ako sme ešte neboli? Na našich vychádzkach sme už využili autobusy mestskej dopravy a autobusy prímestskej dopravy, no stále sme ešte nevyužili vlak. Na prvú vlakovú vychádzku sme sa vybrali do neďalekej obce Lisková. V Liskovej sa nachádza len jedna zastávka vlaku a tou je „Lisková zast.“. Neďaleko vlakovej zastávky sa nachádza aj zastávka autobusu „Lisková,,kult.dom“, ak by sme predsa len chceli na dopravu využiť prímestský autobus. Nad Liskovou sa smerom na východ nachádza menej známy kopec nazývaný Vrchštál, ktorého hrebeň je lúčny, a tak sa z neho naskytujú pekné výhľady do okolia. Okrem výhľadov na vychádzke spoznáme aj niečo z histórie a uvidíme aj prírodnú lokalitu, o ktorej ste možno ani nepočuli.
Do Liskovej sa dopravíme osobným vlakom. Na vlakovom priecestí počkáme, kým vlak odíde a bezpečne prejdeme cez koľajnice. Pri budove vlakovej stanice natrafíme na turistický smerovník, od ktorého žlto značená trasa síce nevedie tam, kam sme sa vybrali my, no pár desiatok metrov pôjde našim smerom. Dláždený chodník popri ceste nás vedie k miestnemu kultúrnemu domu, pri ktorom sa nachádza spomínaná zastávka autobusu a náučná tabuľa s pár informáciami o Liskovej. Z toho, čo sa na tabuli nachádza, budeme dnes vidieť pamätník, pomník a Mohylky, takže si o nich môžeme niečo prečítať. Na križovatke budeme pokračovať smerom doprava, no ešte predtým si pôjdeme pozrieť pomník, ktorý sa nachádza pár metrov vľavo od križovatky. Cesta nás vedie k miestnym potravinám, pri ktorých odbočíme doľava na cestu k miestnemu družstvu. V potravinách si môžeme doplniť zásoby, pokiaľ sme sa na cestu nepripravili, alebo nám niečo chýba. Prechádzame popri družstve, za ktorým sa nachádza nový diaľničný most, ktorý ešte nie je v prevádzke, no práce na ňom už dlhšie neprebiehajú. Pred mostom sa cesta rozdvojí a my sa vyberieme tou, čo smeruje doprava. Cestička dolinkou za mostom nás vedie k areálu s motokrosovými traťami. Popri ceste si z kríkov môžeme odtrhnúť pár šípok, ktorých mäkká dužina má v ústach príjemnú sladkastú chuť a je plná vitamínov. Neďaleko od miesta, kde cesta prechádza popod vedenie vysokého napätia, odbočíme z cesty doprava na lúčny svah. V tomto mieste sa nachádza zreteľný prechod pomedzi kríky na lúku. Vyjazdené koľaje zarastené trávou nás vedú k osamelým stromom, za ktorými stojí poľovnícky posed. Keďže pri posede sa už nachádzame na hrebeni kopca, môžeme sa z neho kochať výhľadmi do okolia. Naše kroky vedú stále do kopca na najvyšší bod trasy, kde sa nachádza triangulačná tyč, ktorá určuje najvyšší bod kopca Vrchštál. Samotný vrchol tvorí lúka, s nejakými kríkmi obďaleč, z ktorej je nádherný panoramatický výhľad do okolia. V krátkosti môžeme spomenúť výhľad na Veľkú Fatru, Nízke a Západné Tatry, či časť Chočských vrchov a Vysokých Tatier. Keby sme mali vymenovať, čo všetko môžeme vidieť, asi by sme museli pomenovaniami naplniť ďalšiu stranu, preto myslím postačí pokochať sa priloženými fotografiami. Po nabažení sa výhľadu pokračujeme popri kríkoch smerom doľava. Prechádzame popri stožiaroch vysokého napätia k lyžiarskemu vleku nad obcou Turík. Cesta nás ďalej vedie okolo motokrosového areálu do sedla. V sedle nepokračujeme ani doprava, ani doľava, ale vyberieme sa priamo hore strmou cestičkou, ktorá vedie popri plote smerom do lesa. Na okraji lesa sa nachádza chatka, pred ktorou odbočíme doľava na cestu smerujúcu dolu kopcom. Cesta nás vedie po okraji lesa, kde sa nachádzajú viaceré poľovnícke posedy, k pamätníku. Z cesty ponad polia je množstvo výhľadov, najmä na Nízke Tatry, ktoré nám spríjemňujú vychádzku. Cesta nás v závere dovedie k prírodnej rezervácii Mohylky, známej výskytom skamenelín živočíchov, o čom sa niečo môžeme dozvedieť z náučnej tabule, ktorá sa tu nachádza.
Na Mohylkách sme sa trochu poobzerali a počas pár minút, ktoré sme tam strávili, sme pozbierali nejaké nečistoty, ktoré sa tu po neporiadnych návštevníkoch povaľovali v tráve, najmä v blízkosti lavičky na sedenie. Vychádzky nám pomáhajú nielen tým, že trávime voľný čas v prírode, ktorá nám dodá energiu na nasledujúci týždeň, ale pomáhame nimi aj našej prírode, lebo v súlade s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko sa staráme o čistotu lokalít, ktoré navštevujeme a vždy z nich odnesieme to, čo do nich nepatrí.
Od Mohyliek sa vyberieme doľava k diaľničnému mostu, popod ktorý sme už prechádzali a vrátime sa do obce. Ak by sa nám nechcelo absolvovať cestu do centra Liskovej, môžeme na návrat využiť prímestský autobus, ktorý má zastávku za potravinami pri neďalekej križovatke.
Počas vychádzky sme mali nádherné slnečné počasie plné výhľadov, dokonca sme na trase nenašli takmer žiadne odpadky, čím sme si z lokality odniesli veľmi pekné dojmy. Jediné, čo nás trochu sklamalo, bola cesta plná blata od vozidiel stavby diaľnice, ktoré zvážajú výkopovú zeminu pod most. To, že sa trochu zašpiníme a zablatíme, k objavovaniu okolia patrí a už teraz sa tešíme, kde sa pri spoznávaní okolia Ružomberka znova zašpiníme.
Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.
Článok je dvanástym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.
Zverejnené: 9.12.2021
