Víkendové slnečné počasie nás motivovalo ostať na miestach, kde môžeme naplno využiť možno už posledné slnečné dni tohto roka. K miestam okolo ružomberskej mestskej časti Hrboltová nevedú žiadne turistické chodníky a cyklotrasa, ktorá vedie Hrboltovou, návštevníkov nemotivuje zosadnúť z bicykla a objavovať okolie tejto časti Ružomberka.
Lesopark v Hrboltovej bol vybudovaný v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pri príležitosti 40. výročia Slovenského národného povstania. Samotný lesopark tvorí zalesnený svah s prístupovým chodníkom, ktorý je doplnený lavičkami na sedenie. V centrálnej časti lesoparku sa nachádzajú pamätníky padlých počas prvej a druhej svetovej vojny. Pamätníky dopĺňa drevený kríž, či množstvo lavičiek na sedenie. Nás okrem pamätníkov zaujala aj vrchná časť lesoparku, kde sa nachádza vyhliadkový bod a južné lúky ponad lesopark, kde sme sa mohli nabažiť slnečných lúčov.
Na začiatok našej trasy sa z Ružomberka dovezieme autobusom mestskej hromadnej dopravy, ktorá premáva cez Rybárpole a Novú Hrboltovú do Hrboltovej. Aby to bolo orientačne jednoduchšie, vystúpime na konečnej zastávke autobusu „Hrboltová“. Pri zastávke si môžeme všimnúť kamenný kríž medzi chránenými stromami z roku 1848, pri ktorom sa môžeme pred vychádzkou na chvíľu pristaviť. Zo zastávky sa vraciame kúsok späť a pri tom sledujeme ľavú stranu cesty, kde po pár minútach chôdze uvidíme chodníček smerujúci pomedzi krovie do lesíka. Vstup je označený tabuľkou lesopark, takže sa nedá nevšimnúť. Úvodné kroky lesom nás vedú popri lavičke a po drevených schodíkoch, za ktorými pokračujeme doľava po chodníčku. Chodník vedie husto zarasteným lesíkom s množstvom skalných útvarov, ktoré stoja za povšimnutie. Lesopark miestami pripomína prales, pretože bujná zeleň prerastená krížom – krážom je často pokrytá machom. Na okraji lesíka sa chodníček stočí prudko doprava a pokračuje v už miernejšom stúpaní ďalej. Na druhom okraji lesa sa znova stočí späť. Posledná otočka na okraji lesa nás dovedie do centrálnej časti lesoparku k malému skalnému bralu. Pri brale si môžeme prezrieť pamätníky, posedieť si na lavičkách, porozjímať pod krížom, alebo sa občerstviť zo zásob, ktoré sme si so sebou priniesli. Po oddychu sa vrátime ku chodníčku, ktorý nás doviedol k pamätníkom a v mieste, kde sa nachádza lavička, prejdeme na chodník medzi lavičkou a bralom s pamätníkmi. Chodníček nás vyvedie z lesíka a pomedzi kríky nás dovedie na lúky za lesoparkom. Na tomto mieste si môžeme všimnúť neďalekú stavbu portálu diaľničného tunela Čebrať, ktorý bude viesť popod tunajšie kopce do Likavky. Na lúkach narazíme na poľnú cestičku, po ktorej pokračujeme doprava, mierne do kopca okolo lesoparku. V najvyššom bode si môžeme všimnúť žltú železnú rúru po prieskumnej sonde pre stavbu tunela. Tu odbočíme na chodníček pomedzi kríky, ktorý nás vyvedie na kopček, z ktorého sa naskytnú výhľady na Hrboltovú a blízke okolie. V záverečnom stúpaní si na skale pri chodníčku môžeme všimnúť rovnakú tabuľku ako tú, čo nás naviedla na chodník z cesty v Hrboltovej.
Vyhliadka ponúka výhľady na samotnú Hrboltovú, Černovú a ružomberské sídlisko Klačno. Z okolitých kopcov môžeme obdivovať Radičinú so skalnatými vežičkami trčiacimi z lesa, okrúhly Čebrať a zalesnené Hradisko nad Hrboltovou. V diaľke vidíme hrebeň Nízkych Tatier s Chabencom a Salatínom o niečo bližšie. Vidíme aj veľkofatranské vrcholy Veľká skala, Sidorovo, Malinné, Plieška a mnoho ďalších vrcholov týčiacich sa okolo vyhliadky.
Z vyhliadky sme sa vybrali späť dole na lúky, po ktorých sme sa poprechádzali od kríka ku kríku a skúmali sme, čo okolité porasty ponúkajú. Z toho, čo sme našli, sme využili nejaké tie šípky a hloh. Množstvo trnkových kríkov či liesok, ktoré sa tu nachádzajú, však bolo bez plodov a nám sa neušiel ani jeden oriešok. Pri návrate sme si ako vždy vybrali sáčok, ktorý nám ostal z desiatej a naplnili sme ho pár igelitmi, ktoré sem dofúkal vietor a zachytili sa na kríkoch.
Veríme, že si každý pri absolvovaní prechádzok, na ktoré vás týmito článkami pozývame, so sebou okrem dobrého pocitu odnesie aj niečo, čo do prírody nepatrí. Po takomto čine má človek z vychádzky omnoho lepší pocit, že okrem seba urobil aj niečo pre svoje okolie a prírodu v súlade s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko.
Poznáte aj vy lokalitu, ktorá je ľahko dostupná a vhodná na inšpiráciu pre druhých? Ak áno, tak neváhajte a skúste nám ju navrhnúť, možno už nabudúce vyberieme niečo, čo ste navrhli práve vy.
Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra Ružomberok.
Článok je deviatym zo série článkov s podtitulom Príroda lieči.
Zverejnené: 18.11.2021
