Obec Liptovské Revúce sa skladá z troch častí: Nižná, Stredná a Vyšná Revúca. Obec je dlhá, z jedného konca na druhý je to päť kilometrov. Týčia sa nad ňou veľkofatranské vrcholy Rakytov, Čierny kameň a Ploská. V minulosti tadiaľto viedla aj historická cesta cez sedlo Veľký Šturec do Banskej Bystrice. V súčasnosti je veľmi populárna ferrata Dve veže, ktorá sa nachádza neďaleko Nižnej Revúcej.
Obec sa nachádza v južnej časti okresu Ružomberok, od Ružomberka je vzdialená asi 22 km.
V Strednej Revúcej stojí rímskokatolícky kostol Obetovania Pána. Z cesty vedie ku kostolu kryté schodisko.
Viac informácií o kostole Obetovania Pána nájdete TU
V obci žije aj známy prírodovedec, spisovateľ a milovník prírody Miroslav Saniga. V záhrade pri rodičovskom dome vo Vyšných Revúcach vybudoval Rozprávkovú vtáčiu záhradku alebo Vtáčí raj. Je tam cez päťdesiat veľkých samorastových kŕmidiel, viac než sto vtáčích búdok na spanie a hniezdenie, a sú tu aj tabule, na ktorých sú nakreslené alebo nafotené vtáčiky. Tie tu každoročne skonzumujú viac než 1000 kilogramov slnečnicových semienok. Z určitosťou možno povedať, že je tu najvyššia koncentrácia vtáčích búdok na svete na meter štvorcový.
Pri ústí Teplej doliny, ktoré je asi v polceste medzi Liptovskou Osadou a Liptovskými Revúcami, sa nachádza jubilejný háj. Vysadený bol lesníkmi v roku 1928, pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky. V blízkosti hája stojí aj malá drevená kaplnka.
Viac informácií o jubilejnom háji nájdete TU
V Teplej doline je aj prírodná pamiatka Prielom Teplého potoka. Kaňonovitý úsek, ktorý lemujú vysoké skalné bralá, v ktorých je aj niekoľko jaskýň, je dlhý asi 180 metrov. Súčasťou chráneného územia je aj vodopád. Od ústia doliny, kde je aj horáreň, začína žlto značená turistická trasa, ktorá prechádza aj cez spomínaný prielom. Trasa ďalej pokračuje k horskej útulni Limba, kde sa možno občerstviť, a potom až do Severného Rakytovského sedla, ktoré leží na hrebeni Veľkej Fatry. Odtiaľto sa dá po zeleno značenom turistickom chodníku vystúpiť na vrch Rakytov, ktorý ponúka panoramatický výhľad na všetky strany, ktorý patrí medzi najkrajšie na Slovensku.
Viac informácií o Rakytove nájdete TU
Zo Severného Rakytovského sedla je možné aj pokračovať po už spomínanom žlto značenom turistickom chodníku do Južného Rakytovského sedla. Tento chodník obchádza vrchol Rakytova a využíva sa najmä v zime, nakoľko v zime by bol výstup na Rakytov nebezpečný. Ďalšou možnosťou je vydať sa zo Severného Rakytovského sedla po hrebeni opačným smerom po zelenej značke na Smrekovicu.
Neďaleko ústia Teplej doliny, ale ešte bližšie k Liptovským Revúcam, je v lokalite Záhorovo obľúbená Ferrata Dve veže. Vznikla aj vďaka rezortu Gothal z Liptovskej Osady. Prístup k nej je od cesty značený zelenou turistickou značkou. Via ferrata je vlastne trasa na skale zaistená fixnými lanami či železnými stúpačkami. Ferrata Dve veže je prvou ferratou na Liptove. Z jej najvyššieho bodu sú pekné výhľady na okolité kopce. Ferrata pozostáva z troch skalných veží, na ktorých je vybudovaných deväť trás s rôznymi stupňami obtiažnosti. Mimo ferratových trás vedie nahor aj zeleno značený turistický chodník. Súčasťou ferraty je aj náučný chodník s náučnými panelmi, ktoré vás poinformujú aj o miestnych prírodných zaujímavostiach. Návštevníci ferraty musia mať z dôvodu vlastnej bezpečnosti ferratový set. Ferrata sa môže využívať od 15. júna do 31. januára v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka.
Z Nižnej Revúcej vychádza žlto značený turistický chodník, ktorý vedie popri lyžiarskom vleku, ktorý bohužiaľ momentálne nie je využívaný, a pokračuje po hrebeni cez Malý Zvolen a Zvolen až na Novú hoľu. Vrch Zvolen ponúka panoramatický výhľad na všetky strany. Pekné výhľady sú aj z Novej hole, na ktorú vedie lanovka z Donovalov. Túru je možné zakončiť zostupom na Donovaly po červeno značenom chodníku.
Viac informácií o vrchu Zvolen nájdete TU
Viac informácií o vrchu Malý Zvolen nájdete TU
Zo Strednej Revúcej vychádza červeno značený turistický chodník, ktorý vedie do Sedla pod Čiernym Kameňom. Po trase sú umiestnené aj panely náučného chodníka Čierny Kameň. Samotný vrch Čierny Kameň je pre turistov neprístupný, nakoľko je tu národná prírodná rezervácia. Chodník odtiaľ klesá na miesto zvané Močidlo, ktoré je v závere Ľubochnianskej doliny. Zaujímavejšou možnosťou je však napojiť sa v sedle na zeleno značený turistický chodník. Po ňom sa môžete vybrať hrebeňom buď doprava na už spomínaný kopec Rakytov alebo doľava poza Čierny Kameň do Sedla Ploskej.
Viac informácií o náučnom chodníku Čierny Kameň nájdete TU
Z Vyšnej Revúcej vychádzajú dva žlto značené turistické chodníky. Prvý vedie cez Magury do už spomínaného Sedla Ploskej a potom vystúpi na vrch Ploská. Jeho vrchol tvorí rozsiahla lúčna plošina, ktorá ponúka panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Zaujímavosťou je, že priamo na vrchole je hrob mladého vojaka, ktorý tu padol počas Slovenského národného povstania.
Viac informácií o vrchu Ploská nájdete TU
Na Ploskej sa otvára viacero možností, kam pokračovať. Najzaujímavejšie možnosti sú dve. Prvou je vydať sa severozápadným smerom po červenej a potom žltej značke na Chatu pod Borišovom. Chata má celoročnú prevádzku a dá sa tu najesť, občerstviť aj ubytovať. Od chaty sa potom dá po žltej značke vystúpiť na vrch Borišov. Aj z jeho vrcholu je krásny kruhový výhľad.
Druhou možnosťou je vydať sa zo Sedla Ploskej po červenej značke juhozápadným smerom cez Chyžky k vrchom Ostredok a Krížna. Ostredok je najvyšším vrcholom Veľkej Fatry a aj odtiaľto je nádherný panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Na vrchole Krížnej stojí vojenský objekt a výhľad z neho je taktiež skvelý.
Viac informácií o vrchu Ostredok nájdete TU
Viac informácií o vrchu Krížna nájdete TU
Po trase zo Strednej Revúcej cez Sedlo pod Čiernym Kameňom na Ploskú a potom dole do Vyšnej Revúcej je vedený aj náučný chodník Čierny Kameň. Z Informačných panelov, ktoré sa na trase nachádzajú, sa možno dozvedieť množstvo zaujímavostí najmä o tunajšej prírode.
Z Vyšnej Revúcej teda vychádza ešte jeden žlto značený turistický chodník a ten vedie Zelenou dolinou a vystúpi na už spomínané Chyžky, kde sa pripojí k červeno značenému turistickému chodníku po veľkofatranskom hrebeni.
No a do tretice vychádza z Vyšnej Revúcej ešte aj zeleno značený turistický chodník, ktorý vás dovedie Suchou dolinou až do Rybovského sedla, odkiaľ je to už veľmi blízko na Krížnu.
Na začiatku Suchej doliny sa dá ešte odbočiť na ďalší žlto značený turistický chodník, ktorý vyjde do Východného Prašnického sedla a odtiaľ pokračuje do Horného Jelenca. No a vo Východnom Prašnickom sedle sa ešte pripája ďalší chodník značený červenou značkou. Tým sa možno vydať buď na západ do už spomínaného Rybovského sedla, alebo na východ do Sedla Veľký Šturec.
Neďaleko horárne Hajabačka, ktorá stojí na začiatku Suchej doliny, je aj vodopád v Zadkoch, ktorý leží v rovnomennej doline. Značený chodník k nemu však nevedie.
Do Liptovských Revúc prichádzajú z Liptovskej Osady aj modro a červeno značené cyklotrasy. Modrá cyklotrasa vedie do Sedla Veľký Šturec a schádza potom blízko obce Motyčky, ktorá leží pri hlavnej ceste, ktorá vedie z Donovalov do Banskej Bystrice. Asi 300 metrov od Vyšných Revúc je vedľa cesty, ktorá vedie na Veľký Šturec, pekný vodopád zvaný Šmykľavka. Vodopád vytvára potôčik vedúci z vedľajšej Malej Súteckej doliny. Zaujímavosťou je, že cesta z Liptovských Revúc cez Sedlo Veľký Šturec bola až do 60. rokov 20. storočia hlavnou cestou, po ktorej sa chodilo z Ružomberka do Banskej Bystrice.
Červeno značená cyklotrasa vedie na začiatok Suchej doliny, kde pri horárni Hajabačka odbočuje doľava na lesnú cestu a cez Prašnické sedlo vyjde až na vrchol Krížnej. Táto trasa je dosť náročná, keďže prekonáva veľmi veľké prevýšenie.
Z Vyšnej Revúcej vychádza ešte aj zeleno značená cyklotrasa, ktorá vedie od horárne ďalej Suchou dolinou a nakoniec skončí v Prašnickom sedle, odkiaľ možno pokračovať po už spomínanej červenej cyklotrase až na Krížnu.
Cyklisti sa ešte môžu na bicykloch povoziť ešte aj v už spomínanej Teplej doline. Nie je tam síce vyznačená cyklotrasa, avšak možno tu na základe výnimky ísť na bicykli. Treba však popri tom dávať pozor aj na peších turistov, nakoľko tadiaľ vedie turistický chodník.
Obec dostala názov podľa staršieho názvu územia, ktorý bol prevzatý z názvu potoka Revúca. Názov potoka zachytil jeho charakteristický hrmot, rev, najmä v hornej, skalnatej a prudkej časti alebo v čase rozvodnenia. Revúckou dolinou viedla už v stredoveku stará kráľovská cesta z Krakova cez už spomínaný Veľký Šturec do Banskej Bystrice a ďalej do Budapešti. Miestni obyvatelia sa preto často živili aj ako povozníci, alebo prenajímali svoje kone na prekonanie stúpania cez Šturec. Vo Vyšnej Revúcej stál aj hostinec so stajňami na prepriahanie koní. Zostala z neho už len ruina.
Na záver zopár štatistických údajov:
Prvá písomná zmienka: 1233
Počet obyvateľov: 1516 (r. 2020)
Nadmorská výška: 670 m
Erb obce tvorí modrý štít, v ktorom sa nachádza veľký strieborný smrek rastúci z prostredného z piatich strieborných brál, vyrastajúcich zo spodného okraja štítu. O jeho kmeň sa zľava opiera na vedľajšom brale vztýčený zlatý kamzík. Z ostatných brál vyrastá po jednom malom striebornom smreku – to všetko je prevýšené zlatou, perlami, rubínmi a diamantami zdobenou korunou.
