Liptovské múzeum v Ružomberku je jedným z najväčších regionálnych múzeí na Slovensku. Môžeme sa v ňom dozvedieť veľa zaujímavého o živej aj neživej prírode Liptova, aj o histórii nášho regiónu.
Nachádza sa v centre mesta, na Námestí Š.N. Hýroša, v blízkosti rovnomenného parku a hneď v susedstve Galérie Ľ. Fullu.
Pre verejnosť sú sprístupnené tieto expozície: Geológia, paleontológia a botanika, Zoológia, Archeológia, Feudalizmus a cechy, Národopis a sakrálne umenie Liptova, Dejiny Liptova 1848 – 1945, Dielo a život A. Hlinku, História vývoja výroby papiera na Slovensku.
Budova múzea sa skladá z troch poschodí, pôvodne boli len dva. Súčasťou múzea je aj odborná knižnica prístupná širokej verejnosti.
V paleontologických zbierkach nájdeme zaujímavé nálezy kostrového materiálu. V lokalite Bešeňová – lom boli nájdené fragmenty panvy, mozgovej časti lebky, sánky, čeluste a očný zub leva, fragment sánky, vo Vyšnom Sliači pätová kosť a zuby nosorožca Merckovho. Z Važeckej jaskyne pochádza lebka a očný zub jaskynného medveďa, z jaskyne Okno v Demänovskej doline sú kostrové pozostatky leva jaskynného, články prstov lasicovitých šeliem a fragment čeluste rosomáka severného. Fragmenty lebiek kamzíkov pochádzajú z Medvedej jaskyne v Hučiakoch v Ludrovskej doline, z Demänovskej ľadovej jaskyne a z jaskyne Chladných očí na Prednom Choči – Volovej. V zbierkach bezstavovcov nájdeme zaliate telá morských krabov z lokality Ružomberok – Mních a Kubalov lom.
Fond botanických zbierok tvorí 5247 herbárových položiek a 57 rastlín zaliatych v kanadskom balzame. Najvzácnejším zo zbierok je herbár s názvom Kvetena Tatier od Václava Vraného, zbieraný pred rokom 1886.
V zoologických zbierkach sú bohato zastúpené bezstavovce, ale v menšom počte aj stavovce. Zbierku bezstavovcov tvoria kolekcie motýľov od Ing. Stanislava Nemčeka, Jozefa Veselého, kolekcie chrobákov od Ing. Kudličku, Jozefa Veselého a kolekcia bĺch a roztočov z drobných zemných cicavcov od RNDr. Alexanra Dudicha. Stavovce sú zastúpené množstom kožkových preparátov cicavcov, vtákov, rýb a poľovníckych trofejí. Zaujímavé sú práve tie zlaté poľovnícke trofeje (rysa ostrovida, medveďa hnedého, jeleňa lesného, diviaka lesného, srnca lesného), lebky svišťov vrchovských tatranských, preparát kapitálnej hlavátky podunajskej, samice tetrovca obyčaného, vretenice obyčajnej čiernej formy, rohy kozorožca horského z hybridného chovu kniežaťa Hohenloheho z Javoriny.
Expozícia archeológie je venovaná skúmaniu najstaršieho osídlenia na Liptove. V múzeu sú uchované nálezy prevažne z doby bronzovej, ale nájde sa čosi aj z doby kamennej a železnej. Z doby kamennej je uchovaný významný nález plastiky býčka, ktorá dokladá využívanie a znalosť ťažného záprahu v poslednej fáze doby kamennej. Čo sa týka doby bronzovej, nachádza sa tu kolekcia bronzových sibínskych náušníc pôvodne z Liskovskej jaskyne. Zaujímavou súčasťou sú tzv. meče liptovského typu, sú z bronzu s plnou liatou rukoväťou. Takmer všetky sú na rukoväti zdobené bohatou rytou výzdobou. Dominantou archeologickej expozície už pri vstupe do miestnosti je tepaný kotol z hrubého plechu so štyrmi krížovými atašami. V roku 1973 bol v Ludrovej nájdený bronzový nôž s plnou rukoväťou. Z Vyšných Malatín bol do múzea dovezený bronzový diadém s dvomi ružicami, vyrobený z masívnej bronzovej tyčinky okrúhleho prierezu. Pomerne nedávno získali turisti možnosť obdivovať unikátny kúsok – šperky z doby železnej, ktoré patrili osobám s vyšším sociálnym statusom. Nález bronzových predmetov pochádza z obce Svätá Mara a pozostával z 366 bronzových puklíc rôznych veľkostí (od 2 do 11 cm), štyroch bronzových drôtených prsteňov, ozdoby fragmentu kovania kolesa (pôvodne považovaného za zlomok bronzovej nádoby) a niekoľkých črepov.
V expozícii feudalizmu možno okrem iného vidieť ukážky stredovekých zbraní a rytierskeho výstroja, zástavu Liptovskej stolice z roku 1742 či čiapku pripisovanú legendárnemu zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi.
V expozícii, ktorá sa zaoberá cechmi sú zachovalé pamätihodnosti zo štyroch hlavných liptovských centier remeselníckej výroby – Ružomberka, Nemeckej (dnes už Partizánskej) Ľupče, Liptovského Mikuláša a Hýb. Múzeum spravuje hodnotnú a reprezentatívnu zbierku liptovských cechálií. Ide predovšetkým a cechové truhlice, zvolávacie tabuľky, sklenené cechové flaše, keramické nádoby, cínové džbány a pečatidlá. Najväčšie množstvo predmetov z kolekcie cechálií pochádza z privilegovaného mestečka Nemecká Ľupča. Vzťah cechovej organizácie k duchovnému životu demonštrujú tienidlá na lustre ozdobené symbolmi tamojších cechov debnárov, kováčov, zámočníkov, kožušníkov a krajčírov a všeobecne ľupčianskych remeselníkov. Medzi staršie zbierky liptovských cechálií patrí napríklad truhlica nemeckoľupčianskych čižmárov z roku 1687 či cínový džbán tamojšieho ševcovského cechu z roku 1649, rovnako ako krčiažok tej istej remeselníckej organizácie. Ojedinelým artefaktom je palica ružomberského stolárskeho cechu.
Už v roku 1939 múzeum sprístupnilo expozíciu – Izbu Andreja Hlinku. V nej boli sústredené a verejnosti sprístupnené početné osobné predmety, dokumenty, písomnosti a fotografie. Najcennejší a najzaujímavejší exponát je určite posmrtný sadrový odliatok tváre a ruky z augusta 1938 – dielo akademického sochára Fraňa Štefunka a ružomberského umelca a sochára Viktora Mydla. Atraktívne predmety sú napríklad aj tie, ktoré navonok vyjadrovali postavenie Hlinku ako kňaza – zlatý pektorál, prsteň pápežského preláta a ďalšie. K nim sa radia aj dary jeho obdivovateľov – poľské a rumunské vyznamenania, umelecké výrobky poľských remeselníkov z antracitu, štítok s reliéfnym spodobením czenstochovskej Čiernej Madony, ručne vyšívaná nástenka od vyšívačského spolku Izabela z Cífera a iné. Verejnú a politickú činnosť dokumentujú osobné doklady, rozsiahla telegrafická korešpondencia, autentické fotografie a mnohé ďalšie predmety.
Najrozsiahlejším uceleným súborom v expozícii histórie výroby papiera na Slovensku je zbierka priesvitiek. Umožňujú určiť obdobie vzniku originálnych historických dokumentov na ručnom papieri. Fond obsahuje záchytné body pre informácie o hospodársko – ekonomickej a sociálnej problematike v rámci konkrétnej papierne v danom období. Patria sem učnovské a pracovné knižky, kontrolné listy dochádzky, pracovný poriadok, správy o hospodárení, účastiny podnikov či poukazy na mlieko pre pracovníkov. Ďalej tu môžeme vidieť výrobky ružomberskej zápalkárne či vodoznaky starej papierne v Bielom Potoku.
Hneď pri vstupe do národopisnej expozície sú umiestnené bohaté zbierky salašníctva (črpáky, gelety, putery, formy na oštiepky, opasky, kapsy, valašky, fujary, spiežovce, malý model salaša, valaské prstene a sponky). V osobitnej skrini je kuchynské náčinie a na osobitných stojanoch čipky, výšivky, keramika, obrazy maľované na skle, klepne na čipky a liptovské kroje. K ďalším artefaktom patria uniformy, predovšetkým československých légií v Rusku a Taliansku. Nachádzajú sa tu aj uniformy z obdobia I. Československej republiky (zastúpená je predovšetkým finančná stráž), vrátane uniformovaných spolkov (TJ Sokol). Osobitnú a počtom zozsiahlu skupinu uniforiem predstavujú rovnošaty dobrovoľníckych i profesionálnych požiarnych jednotiek.
Expozícia sakrálneho umenia zachytáva výber zo zachovaných výtvarných diel z liptovských kostolov. Diela sa datujú od začiatku 16. storočia až do konca 19. storočia. Dominantou expozície je jednoznačne oltár korunovania Panny Márie, ktorý bol do múzea prenesený z kostola v Ludrovej. Popri oltári upútajú pozornosť návštevníka aj dve obojstranne maľované tabule, známe aj ako tzv. Tabule z Liptovského Mikuláša. Na tej prvej sú vyobrazení Svätý Leonard a Svätý Martin, na druhej Svätý Valentín a Svätý Florián. Nájdeme tu viacero vyobrazení, predovšetkým svätcov – Sv. Matúša evanjelistu, Sv. Mikuláša, Sv. Petra, Sv. Pavla, Sv. Štefana – prvého uhorského kráľa, Sv. Imricha, sochu pastiera, Sv. Jána Krstiteľa, Sv. Jána Nepomuckého a nesmieme zabudnúť ani na zobrazenie Najsvätejšej trojice.
Múzeum vlastní aj množstvo muzeálnych zbierok, ktoré nie sú súčasťou expozičných sál. Jednotlivé exponáty sú častokrát umiestnené na chodbách v podobe rôznych obrazov. Zbierkový fond múzea tvorí takmer 200 000 predmetov.
Múzeum založili v roku 1912 bratia Július a Artur Kurtiovci. Pôvodným sídlom múzea bola stará fara z 15. storočia, na mieste ktorej sa v súčasnosti nachádza Mauzóleum Andreja Hlinku. Terajšiu budovu múzea dalo postaviť mesto Ružomberok v 30. rokoch 20. storočia. Základný kameň slávnostne posvätil rímskokatolícky kňaz a politik Andrej Hlinka.
Múzeum sa okrem vystavovania exponátov venuje aj kultúrno – výchovnej a vzdelávacej činnosti, ako sú napríklad prednášky, besedy, koncerty, tvorivé dielne a rôzne iné podujatia. Konajú sa tu aj rôzne krátkodobé výstavy, ako napríklad pravidelné výstavy fotografií Fotoforum či Strom.
V správe Liptovského múzea sú aj mnohé ďalšie objekty na Liptove, ako napríklad: Hrad Likava, Gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej – Kúte, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, Múzeum Čierny orol v Liptovskom Mikuláši, Archeologické múzeum v prírode na Havránku a ďalšie.
Bližšie informácie o prevádzke nájdete na: https://liptovskemuzeum.sk