Liptovská Lúžna je najvyššie položenou obcou ružomberského okresu a zároveň je aj jednou z najdlhších. Leží v údolí potoka Lúžňanka a nad ňou sa týči nízkotatranský hrebeň Prašivej s vrchom Veľká Chochuľa, ktorý je najvyšším vrcholom ružomberského okresu.
Obec Liptovská Lúžna sa nachádza v južnej časti okresu Ružomberok, od Ružomberka je vzdialená asi 21 km.
Na kopci v strede obce stojí rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice. Zaujímavosťou je, že vo veži je aj zvon zo 17. storočia, ktorý bol údajne prenesený z hradu Likava.
Viac informácií o kostole Najsvätejšej Trojice nájdete TU
Dedina je veľmi dlhá, z jedného konca na druhý je to päť kilometrov. Nachádza sa tu aj niekoľko ľudových zrubových domov so šindľovou strechou, ktoré boli postavené na prelome 19. a 20. storočia.
Na juh od vrchnej časti dediny, v blízkosti žlto značeného turistického chodníka, stojí pamätník Slovenského národného povstania. Na pomníku sú mená 23 občanov Liptovskej Lúžnej, ktorí zahynuli v SNP a mená 11 zastrelených a upálených občanov pri prepade obce Nemcami v roku 1945. Pri areáli je postavená aj replika partizánskeho bunkra Jegorov.
Neďaleko horného konca dediny, hneď vedľa cesty, ktorá vedie von z obce smerom na severovýchod, je prírodná pamiatka Meandre Lúžňanky. Z cesty odbočuje kúsok za poslednými domami spevnená cesta, ktorá vedie popri koryte Lúžňanky a tá vás po pár metroch dovedie k meandrom. Riečka Lúžňanka sa tu meandruje, teda kľukatí, pričom to miestami vyzerá, ako keby tiekla hore kopcom. Jednotlivé meandre, teda zákruty, sa k sebe často približujú na vzdialenosť iba niekoľkých desiatok centimetrov. Tento zaujímavý prírodný úkaz je najlepšie pozorovať v jarných mesiacoch, keď sa v v horách topí sneh a v riečke je viac vody. V blízkosti meandrov je aj novovybudovaná rozhľadňa.
V blízkosti Liptovskej Lúžnej leží národná prírodná rezervácia Salatín. Zo stredu dediny vedie smerom na sever červeno značená turistická trasa, po ktorej sa dá vojsť do rezervácie a vystúpiť na jej dominantu, ktorou je vrch Salatín. Z jeho vrcholu je výhľad na všetky strany, je však zarastený kosodrevinou, a zaujímavejší výhľad sa vám odkryje, keď sa od vrcholu posuniete kúsok ďalej po značených chodníkoch. Okrem rovnakej spiatočnej trasy sa potom ponúkajú aj zostupové trasy do Ludrovej, Liptovských Sliačov alebo na Železné.
Viac informácií o Salatíne nájdete TU
Z horného konca dediny vychádza smerom na juh aj žlto značený turistický chodník, ktorý vedie do sedla pod Skalkou na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Tu sa pripojí na červeno značený turistický chodník. Po ňom možno pokračovať buď východným smerom na Latiborskú hoľu, Chabenec, Chopok a Ďumbier, alebo západným smerom na najvyšší bod ružomberského okresu, ktorým je vrchol Veľkej Chochule a potom cez Prašivú do Hiadeľského sedla a odtiaľ buď do Korytnice alebo až na Donovaly. Z vrcholu Veľkej Chochule sú výhľady na Liptov, Horehronie a aj na ďalšie najväčšie pohoria severného Slovenska.
Viac informácií o Veľkej Chochuli nájdete TU
Viac informácií o Prašivej nájdete TU
Cez Liptovskú Lúžnu prechádza aj červeno značená cyklotrasa, ktorou sa možno vydať buď smerom do Liptovskej Osady, alebo na opačnú stranu smerom na Železné a do Ľupčianskej doliny.
Liptovskú Lúžnu založili v 17. storočí počas valašskej kolonizácie gorali z hornej Oravy. Neskôr sa okrem gazdovania živili aj ako drevorubači, alebo baníci, nakoľko pod Prašivou sa dolovalo aj zlato. O banskej minulosti svedčí aj názov doliny Banské, ktorá ústi do Liptovskej Lúžnej zo severnej strany.
Liptovská Lúžna je aj významná národopisná lokalita. Vo svojich filmoch a fotografiách ju zachytil aj známy režisér, kameraman a fotograf Karol Plicka.
Na záver zopár štatistických údajov:
Prvá písomná zmienka: 1669
Počet obyvateľov: 2774 (r. 2020)
Nadmorská výška: 700 m
Erb obce tvorí modrý štít, v ktorom je na zelenej pažiti obrátený striebrom odetý, zlatom prepásaný poľovník v zlatom klobúku a zlatých čižmách, puškou so zlatou pažbou a striebornou hlavňou mieriaci na zlatého vztýčeného medveďa v striebornej zbroji.
