Rímskokatolícky farský kostol sv. Ondreja je najstaršou sakrálnou stavbou v Ružomberku, jeho počiatky siahajú do prelomu 13. a 14. storočia. Z tohto obdobia máme hranolovú štvorpodlažnú vežu (prvé, čo sa dá všimnúť na kostole).
Nachádza sa v centre mesta, na Námestí A. Hlinku, hneď vedľa budovy radnice. Kostol stojí nad sútokom riek Váh a Revúca.
Keďže námestie aj kostol sú na vyvýšenej prirodzenej terase, kostol spolu s balustrádami pod ním je vizuálnou dominantou mesta a nechýba takmer na žiadnej ružomberskej pohľadnici.
V kostole môžeme vidieť masívnu gotickú kamennú krstiteľnicu zo 16. storočia a za pozornosť stoja aj okenné vitráže v južnej lodi kostola. Tieto sú dielom významného ružomberského rodáka – majstra Ľudovíta Fullu. Sú na nich zobrazené scény zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Jedna z vitráží je venovaná 1 100. výročiu posvätenia prvého kresťanského chrámu na našom území.
V kostole si môžeme prezrieť aj obrazy od maliarov E. Massányiho a A. Belopotockého. Väčšiu pozornosť si zaslúži obraz Klaňanie pastierov. Scéne dominuje postava Panny Márie v bielej šatke, červenom šate a modrom plášti, pred ňou na podstavci spočíva na slame dieťatko, ktoré Mária vije do bielej rúšky. Nachádzajú sa tu aj iné obrazy, ako napríklad Zvestovanie Panne Márii či Obetovanie Ježiška.
Jednou z najväčších zaujímavostí kostola je jeho zvon Andrej. Ten je najstarším zvonom na Liptove, uliaty bol v roku 1506 banskobystrickým zvonolejárom A. Sladičom. Jeho hodnotu zvyšuje nápis s datovaním a doloženým autorstvom.
Hlavný oltár sv. Ondreja, bočné oltáre Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho, ako aj oltár sv. Jána Nepomuckého v bočnej kaplnke vyhotovil sochár J. Kraus z Banskej Štiavnice, oltár Božského srdca Ježišovho v južnej lodi je prácou juhotirolskej dielne F. Stuflessera.
Kostol bol pôvodne ranogotický, neskôr bol renesančne a barokovo upravený. Pôvodne bol zasvätený sv. Ladislavovi a postihlo ho niekoľko požiarov. V roku 1662 boli v ľupčianskej dielni Martina Roxera vyhotovené vežové hodiny. V 17. storočí patril niekoľko rokov aj protestantom, katolíkom definitívne pripadol v roku 1709. V 19. storočí ku kostolu pribudla kaplnka svätého Jána Nepomuckého, sakristia a Kaplnka Božieho hrobu. K mohutnej gotickej veži pristavili menšiu schodiskovú vežu. Kostol tak získal približne dnešnú podobu. V roku 1905 bol zvolený za farára Andrej Hlinka a v kostole slúžil až do konca svojho života v roku 1938. V roku 1940 bol kostol upravený v súvislosti s pripomienkou Andreja Hlinku.
Pod južnou loďou kostola sa nachádza Mauzóleum Andreja Hlinku a neďaleko kostola, pred radnicou, si môžeme pozrieť mariánsky stĺp Immaculaty z roku 1858.