Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba sa nachádza v obci Liptovská Teplá, z centra Ružomberka je vzdialený asi 10 km.
Mohutný kostol, ktorý je dominantou obce, je veľmi vzácny, postavený bol už v 13. storočí, takže patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Liptove. Obkolesený je ohradným múrom so vstupnou bránou.
Zaujímavá je kostolná veža s cibuľovitou strechou. Nachádza sa v nej aj zvon z roku 1543.
V kostole sa zachovalo viacero stredovekých architektonických detailov, ako napríklad gotická schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej.
Za povšimnutie stoja aj maľby, ktoré vyhotovil na prelome 19. a 20. storočia známy maliar Jozef Hanula. Snažil sa pri tom zachovať štýl, aj témy pôvodných stredovekých malieb. Pridal však k tomu aj niekoľko svojich originálnych malieb. Môžeme tu vidieť napríklad Krista Sudcu po boku s Pannou Máriou a Jánom Krstiteľom, anjelov s hudobnými nástrojmi, obraz Krista nesený dvomi anjelmi, nástroje Kristovho umučenia, Ježiša ako vstáva z mŕtvych, Tri Márie pri hrobe a mnohé ďalšie.
Zaujme aj maľba Konštantína a Metoda ako kážu ľuďom oblečeným v krojoch na čelnej stene. V pozadí je na obraze zobrazený aj kostol v Liptovskej Teplej. Z ďalších zaujímavých malieb môžeme spomenúť napríklad: krst svätého Štefana, Svätá rodina v Jozefovej tesárskej dielni a postavy ďalších svätcov a svätíc. V bočných kaplnkách môžeme nájsť scény z Ježišovho života: Ježišovo narodenie, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Anjel strážny, Nechajte maličkých prísť ku mne, Ježišovo ukrižovanie, Snímanie z kríža, Odnášanie Ježišovho tela z Golgoty, Oplakávanie.
V kostole sa okrem novogotického hlavného oltára sv. Filipa a Jakuba nachádzajú aj bočný oltár Panny Márie, bočný oltár sv. Mikuláša a bočný oltár Ukrižovania. Na hlavnom oltári sú dominantou sochy sv. Filipa a Jakuba.
Barokový oltár sv. Mikuláša pochádza z konca 17. storočia. Na ústrednom obraze je zobrazený sv. Mikuláš. Má oblečený červený plášť, ktorý má pod krkom zopnutý sponou. Pravou rukou žehná dvom deťom, ktoré sú v kadi pri jeho nohách. V pozadí vidíme zaoblačené nebo, na rohu obrazu presvitajú slnečné lúče. Po bokoch obrazu sú umiestnené sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. Nad obrazom sv. Mikuláša sa nachádza kruhový obraz, na ktorom je zobrazený sv. Martin, ktorý sedí na koni. Oblečený má plášť a na hlave má operenú čiapku. Napravo od neho kľačí na zemi žobrák. Martin drží jednou rukou plášť a druhou z neho odrezáva dolnú časť pre tohto prosebníka. Na vrchole oltára je socha neznámeho sediaceho bradatého muža. Ten je oblečený v dlhom plášti a rúchu, v ľavej ruke drží nad kolenami otvorenú knihu. Naľavo od neho je socha sv. Ignáca z Loyoly: zakladateľa jezuitského rádu. Ten drží tiež otvorenú knihu, ale v pravej ruke. Napravo od neho je socha sv. Františka Xaverského. Pod ústredným obrazom môžeme vidieť trojboký svätostánok. Na jeho čelnej strane je zobrazený kalich s hostiou. Na ľavom boku svätostánku je zobrazený apoštol sv. Marek. Rukami sa opiera o stôl, pričom pridŕža knihu, do ktorej práve píše. Sedí pritom na taburete, pod ktorým vidno leva. Na pravom boku je obraz apoštola sv. Lukáša. Ten tiež sedí na taburete, pod ktorým vidno býka. Má dlhé vlasy a bradu.
Barokový oltár Panny Márie je zo 17. storočia. Na ústrednom obraze je zobrazená Panna Mária v rozviatom rúchu. Obklopená je anjelskými hlavičkami a stojí na polmesiaci. Po stranách obrazu sú sochy sv. Anny a sv. Jozefa. Nad obrazom Panny Márie môžeme vidieť kruhový oltárny obraz, na ktorom je zobrazená Mária Magdaléna, ktorá sa posediačky modlí. Na vrchole oltára je socha sv. Antona Paduánskeho. Oblečený je v hnedom mníšskom habite, v ruke drží ľaliu. Napravo od neho je socha sv. Barbory, pri nohách má vežu. Naľavo od neho je socha sv. Alžbety, ktorá drží v rukách knihu, na ktorej je položená koruna.
Hlavnou časťou oltáru Ukrižovania je socha ukrižovaného Ježiša Krista. Pod krížom je socha jeho matky Márie so slzami na tvári a krku. Na pozadí vidno reliéfy slnka a mesiaca. Po bokoch kríža sú umiestnené kopija a hubka na tyči. Na bokoch oltára sú sošky sediacich anjelov. Na vrchole oltáre je reliéf horiaceho Božského srdca. Obetný stôl pod oltárom slúži zároveň ako Boží hrob.
Pozoruhodná je aj kazateľnica. Podopiera ju socha leva s dlhou hrivou. Na krstiteľnici sa nachádzajú maľby viacerých biblických postáv, napr. Ježiša Krista, apoštola Petra, apoštola Jána, apoštola Jakuba, Mojžiša, Eliáša, Árona a ďalších. Postavy sú zobrazené v dlhých rúchach. Na streche kazateľnice stojí menšia kaplnka, na ktorej vrchole je ukrižovaný Ježiš.
Zaujímavý je aj drevený maľovaný epitaf Jána Kubíniho. Ten mu dala vyhotoviť v roku 1611 jeho manželka Anna. Dominantou epitafu je obraz Víťazný Kristus. Ježiš je tu oblečený v bedernom rúchu, okolo neho veje červený plášť. Stojí na ľudskej kostre, hadovi a kľačiacom okrídlenom diablovi. Vyjadruje tým víťazstvo nad diablom a smrťou. V jednej ruke drží červenú zástavu s bielym krížom, druhou žehná. Nad hlavou má veľkú svätožiaru a nebo, na ktorom vidno hlavy anjelov. Na spodnej čast epitafu je obraz, na ktorom je zobrazená rodina zosnulého Jána Kubíniho. Na ľavej strane obrazu sú kľačiaci muži a na pravej strane kľačiace ženy. Ján Kubíni je namaľovaný na ľavom okraji, jeho postava je dominantná. Zaujímavosťou na obraze je to, že tí členovia rodiny, ktorí už boli v čase namaľovania tohto obrazu mŕtvi, sú na ňom označení krížikom nad hlavou. Po bokoch obrazu si môžeme všimnúť rodové erby Kubíniovcov. Na vrchole epitafu je dosť dlhý nápis v latinčine, v ktorom sa okrem iného píše aj toto: „Najvznešenejšiemu pánovi Jánovi Kubínimu … postavila plačúca a nariekajúca manželka…).
Vzácne sú aj niektoré lavice, ktoré pochádzajú zo 16. a 17. storočia.
Nezvyklá je aj spovednica priamo vmurovaná do steny. Za povšimnutie stoja aj vitráže s témami sv. Jána Nepomuckého a Božského srdca Ježišovho.
Pri kostole je farská budova zo 17. storočia.
