Hubová leží v údolí rieky Váh, na okraji pohoria Veľká Fatra a kedysi sa volala Gombáš.
Nachádza sa v západnej časti okresu Ružomberok, od Ružomberka je vzdialená asi 12 km.
Na západnom okraji obce stoja v blízkosti hlavnej cesty dve vzácne ľudové sýpky, ktoré sú viac než sto rokov staré. Sú ukážkou pôvodnej liptovskej ľudovej kultúry. V minulosti slúžili na uskladňovanie obilia, zemiakov a iných poľnohospodárskych komodít. Sýpok bolo kedysi v Hubovej oveľa viac, avšak ďalšie sa už nezachovali. Nad sýpkami sa nachádza kríž, ktorý tu ostal po už neexistujúcom cintoríne.
Viac informácií o sýpkach nájdete TU
Na vyvýšenine v strede obce stojí rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža. Vedľa kostola sa nachádza budova bývalej cirkevnej školy.
Viac informácií o kostole Povýšenia sv. Kríža nájdete TU
Z Hubovej vychádza žlto značená turistická trasa, po ktorej sa dá dostať napríklad na sedlo Poľana, alebo sa z nej dá odbočiť na modro značený turistický chodník, ktorý vás dovedie na Kútnikov kopec.
Z obce sa možno vydať aj po náučnom chodníku Hubovský okruh, ktorý vedie asi polovicu svojej trasy súbežne so žlto značeným turistickým chodníkom. Z informačných panelov, ktoré sú na trase, sa dozviete prírodovedné, historické a kultúrne zaujímavosti o tejto oblasti.
Na okraji hubovského katastra leží Bystrá dolina, ktorou preteká Bystrý potok. Dolinou vedie žlto značený turistický chodník, ktorý sa na Chabzdovej pripája na červeno značený turistický chodník, ktorý vedie z Tlstej (Krstej) hory na Nižné Šiprúnske sedlo. Ďalšou možnosťou je odbočiť z neho na zeleno značený turistický chodník a vybrať sa napríklad do Černovej.
Bystrou dolinou vedie aj žlto značená cyklotrasa, ktorá sa neskôr napája na zeleno značenú cyklotrasu. Tou sa potom možno vydať buď západným smerom do Ľubochnianskej doliny alebo opačným smerom do Čutkovskej doliny.
Pôvodný názov obce bol Gombáš, ktorý pochádzal zo starého slovanského slova gomba, čo znamená huba. V roku 1948 bol názov zmenený na Hubová.
Prví osadníci v obci boli pastieri oviec, ktorí tu zakladali prvé salaše. Ovce sa pásli na kopcoch a lúkach a vhodné podmienky tu ľudom umožnili pestovať aj obilie. Obyvatelia sa živili najmä mliekom a mäsom oviec, ktoré im poskytovali aj vlnu a kožušinu. Okrem ovčiarstva a poľnohospodárstva sa obyvatelia zaoberali aj drevorubačstvom a pltníctvom. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej huty, čo svedčí o kováčskom remesle v tejto malej doline, kde sa pravdepodobne nachádzali aj nejaká menšie zásoby železnej rudy.
Na záver zopár štatistických údajov:
Prvá písomná zmienka: 1425
Počet obyvateľov: 1078 (r. 2020)
Nadmorská výška: 449 m
Erb obce tvorí modrý štít, v ktorom zo zeleného vŕška vyrastá huba so zhora zlatým a odspodu strieborným klobúkom a so zlatým hlúbikom.
