Biely Potok je mestskou časťou Ružomberka. Leží v údolí rieky Revúca, ktoré je zovreté z jednej strany Nízkymi Tatrami a z druhej strany Veľkou Fatrou. Vedie z neho cesta do osady Vlkolínec, ktorá je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Leží asi 5 km smerom na juh od centra mesta.
Na vyvýšenine v jeho východnej časti sa nachádza rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie.
Viac informácií o kostole Nanebovzatia Panny Márie nájdete TU
Povyše kostola sa nachádza skalný útvar Skalka, odkiaľ je pekný výhľad na okolie.
Do Bieleho Potoka ústi zo západu Trlenská dolina. Ňou vedie aj asfaltová cesta do podhorskej osady Vlkolínec, v ktorej sa zachovala pôvodná architektúra a štruktúra horskej osady želiarov, pastierov a drevorubačov. Preto bola v roku 1993 zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Viac informácií o Vlkolínci nájdete TU
Blízko ústia doliny sa kúsok nad cestou smerom na sever nachádza prírodná pamiatka Dogerské skaly. Majú veľký prírodovedný význam. Ide o geologicky veľmi zaujímavé územie, keďže jeho vznik sa datuje až do obdobia druhohôr. Nachádza sa v nich množstvo mikroskopických fosílií a skamenelín z obdobia ich vzniku, ktoré sú však bohužiaľ voľným okom ťažko rozpoznateľné. Voľným okom sú však viditeľné vrstvy nánosov z obdobia formovania skál, čím sa stávajú zaujímavé aj po estetickej stránke.
Len o pár metrov ďalej dolinou, tiež kúsok nad cestou, avšak na opačnej strane, sa nachádza skala Mravička. Tvorí ju skalné bralo, na ktorom sú viditeľné vrstvy usadenín, ktoré vznikali na dne mora počas jej formovania v období druhohôr. Vrstvy usadenín vytvárajú podľa uhla pohľadu rôzne zaujímavé obrazce a vzory.
Asi 1,5 km ďalej odbočuje z doliny doľava cesta k chatám a jezuitskému areálu. Nad areálom je prírodná pamiatka Vlčia skala. Tá je tvorená viacerými terasovitými vrstvami. V jej útrobách sa nachádza viacero puklinových jaskýň. Názov nesie podla skalnej rozvaliny, ktorá pripomína hlavu vlka s otvorenou papuľou. Pri skale s podobou vlčej hlavy je pod skalnou stenou vytvorené pútnické miesto, takzvaná Lurdská jaskyňa. Každoročne sa k nej koná Púť k Panne Márii Snežnej. V areáli je aj kaplnka, v ktorej je kópia obrazu Panny Márie Snežnej z Ríma.
Viac informácií o kaplnke nájdete TU
Viac informácií o lurdskej jaskyni nájdete TU
Na juhozápadnom konci Bieleho Potoka je situovaný rekreačný areál Jazierce. Nad ním sa nachádza prírodná pamiatka Jazierske travertíny. Je to asi 30 metrov hrubá travertínová terasa s menšími teraskami už zaniknutých jazierok. Terasa vznikla vnorením sa miestneho potoka do vápencového podkladu. Je tu aj menší vodopád a jazierko. V lokalite Jazierce sa ešte v blízkosti rekreačného zariadenia dolu pod cestou nachádza aj neveľmi známy Jaziersky vodopád, ten je však ťažko prístupný.
Na južnom konci Bieleho Potoka, v blízkosti chovných rybníkov, je aj Vojenský park. Pripomína nám boje, ktoré tu prebiehali počas Slovenského národného povstania. Viac si môžeme o týchto udalostiach prečítať na informačnej tabuli, ktorá sa tu nachádza. Fanúšikovia vojenskej histórie si môžu na ďalšej tabuli naštudovať aj vtedajšiu bojovú situáciu na dobovej vojenskej mape. Sú tu aj zaujímavé dobové fotografie, replika mínometu a makety vojakov jednotlivých bojujúcich strán.
Viac informácií o Vojenskom parku nájdete TU
Z Bieleho Potoka vedú dva turistické značkované chodníky. Žlto značeným chodníkom sa možno dostať do už spomínaného Vlkolínca a odtiaľ chodník pokračuje cez Vlkolínske lúky do Hrabovskej doliny. Zo sedla vo Vlkolínskych lúkach sa však ponúka zaujímavá možnosť výstupu po červenej značke na Sidorovo, na ktorého vrchole je aj vyhliadková plošina, z ktorej je jeden z najkrajších výhľadov na Vlkolínec, ale nielen naň. Po červenej značke potom možno zísť na ružomberskú Kalváriu. V polovici trasy medzi Sidorovom a Kalváriou je ešte jedna krásna panoramatická vyhliadka na Veľkej skale.
Viac informácií o Sidorove nájdete TU
Z Vlkolínskych lúk však možno pokračovať aj po zelenej značke na Sedlo pod Vtáčnikom a odtiaľ ďalej po veľkofatranskom hrebeni. No a modro značený chodník vás dovedie na ďalší vyhliadkový vrchol Malinné.
Viac informácií o Malinnom nájdete TU
Zeleno značený turistický chodník ide z Bieleho Potoka do Sedla Brdisko. Odtiaľto je krátka odbočka doľava na vrch Borovinsko. Doprava zo sedla pokračuje chodník na vrch Ostrô. Tu prebehli počas Slovenského národného povstania najtvrdšie bojové akcie v širokom okolí. Z toho dôvodu sa tam nachádzajú pamätné tabule venované účastníkom SNP. Z Ostrého chodník vedie cez Brankov a Veľký Brankov, až nakoniec zíde do osady Podsuchá. Najkrajšie výhľady sa naskytnú na lúkach na vrchole Veľkého Brankova. Vidno odtiaľto napríklad Salatín, Prašivú, Veľkú Fatru, Chočské vrchy či časť Malej Fatry. Pri zostupe z Veľkého Brankova si treba všimnúť krátku odbočku k Brankovskému vodopádu. Ten je z výškou 55 metrov najvyšším vodopádom Nízkych Tatier a je aj národnou prírodnou pamiatkou. Najkrajší je v zimných mesiacoch, keď celý zamrzne a premení sa na ľadopád.
Z Bieleho Potoka vedú aj dva náučné chodníky. Jeden ide Trlenskou dolinou na Vlkolínec. Druhý, zvaný Vtáčia cesta, má viesť dolinou Uhlisko tiež na Vlkolínec. Zatiaľ však nie je dokončený, končí zatiaľ v Bielom Potoku.
Cez Biely Potok prechádza aj červeno značená cyklotrasa. Po nej je z Ružomberka cez Biely Potok a Liptovskú Osadu ku Korytnici trasovaná aj náučná cyklotrasa zvaná CykloKorytnička. Tá kopíruje trasu, ktorou v minulosti premávala obľúbená úzkokoľajová železnica do bývalých korytnických kúpeľov. Po trase sú rozmiestnené informačné panely, ktoré vás poinformujú o histórii korytnickej železnice a iných miestnych zaujímavostiach.
Trlenskou dolinou vedie žlto značená cyklotrasa z Bieleho Potoka do Vlkolínca. Odtiaľ potom pokračuje veľmi strmým stúpaním až do sedla na Vlkolínskych lúkach, kde sa pripojí k modro značenej cyklotrase, ktorá vedie z Ružomberka na veľkofatranský hrebeň a po ňom na Smrekovicu.
Neďaleko Trlenskej doliny začína ešte zeleno značená cyklotrasa, ktorá ide popri rekreačnom areáli Jazierce a potom dôjde po lesných cestách do Trlenskej doliny. Odtiaľto stúpa do Vlkolínca a nakoniec zíde popri Krkavej skale do Ružomberka.
