Borovnisko

BIELY POTOK – BOROVNISKO – BIELY POTOK

Odporúčame vám vyraziť z Bieleho Potoka cez močaristé lesy smerom na Borovnisko, kadiaľ vedie trasa, ktorej názov hovorí sám za seba: „Les, ktorý nikdy nespí“. Cesta vedie po asfaltke a lesnej ceste cez sedlo Brdisko, má cca 2 km, prevýšenie 353 metrov a trvá okolo 75 minút (výstup). Počas stúpania môžete naraziť na blato, ktoré pripomína živý lesný organizmus plný šumu a života. Na vrchole vás čaká za odmenu výhľad na Ružomberok a po návrate máte možnosť pohodlne sa dostať späť na zastávku autobusu – ideálne pre výlet bez auta.

TRASA:

Túra začína v mestskej časti Ružomberka, Biely Potok, kde sa v blízkosti nachádza aj zastávka autobusu, čo robí trasu ideálnou na kombináciu hromadnej dopravy a pešieho vý- letu. Z centra Bieleho Potoka sa vydáte po asfaltovej ceste smerom na východ. Po opustení posledných dmov sa cesta začne pozvoľna dvíhať a o chvíľu sa zmení na širšiu lesnú cestu. Prvú časť trasy budete prechádzať popri potoku, ktorý vám bude zľava spríjemňovať cestu zvukom vody. Les sa postupne zahusťuje, pribúda tieňa a cítiť vlhkejší vzduch. Už tu sa môžete stretnúť s blatistými úsekmi, ktoré sú pre Borovnisko typické – po daždi sa môžu premeniť na malé kaluže alebo klzké pásy. Ako sa budete blížiť k sedlu Brdisko, stúpanie sa stane výraznejšie. Po približne 75 minútach od začiatku túry dorazíte na Borovnisko. Zo samotného vrcholu výhľad nenájdete, ale po asi 5 minútach chôdze prídete na miesto za Borovniskom so skvelým výhľadom na mesto Ružomberok. Cestou späť máte možnosť napríklad zostúpiť na opačnú stranu k obci Ludrová alebo sa vrátiť tou istou trasou späť do Bieleho Potoka. Ak si chcete výlet uľahčiť, môžete si naplánovať odchod späť tak, aby ste sa v Bielom Potoku pohodlne napojili na autobusové spojenie do centra Ružomberka. Vďaka tomu je trasa vhodná aj pre tých, ktorí nechcú riešiť parkovanie.

PRÍBEH:

Hovorí sa, že les na Borovnisku nikdy nespí. Nemá na to ani dôvod. Kedysi dávno tu vraj stáli strážne ohniská, ktoré varovali dediny pred prichádzajúcim nebezpečenstvom. Strážcovia lesa boli bdelí vo dne v noci, ale jedného roku, počas dlhej a chladnej jesene, ich pri ohni premohla únava. Práve vtedy sa zo severu blížila banda lúpežníkov. Ticho sa zakrádali dolinou, keď tu zrazu les ožil. Vetvy stromov sa začali hýbať, lístie šumieť ako vetrisko, aj keď vzduch bol pokojný. Z machu sa vynorili staré korene a vytvorili múr, ktorý zlodejov zastavil. Zo šera sa ozval hlboký hlas: „Kto sem vstúpi so zlým úmyslom, ten sa už späť nedostane!“ Lúpežníci v panike odhodili meče, obrátili sa a utiekli preč. Od tých čias vraj les na Borovnisku nikdy nespí. Stromy šepkajú varovania a potoky menia svoj tok – ak sa blíži nebezpečenstvo. V noci na sedle Brdisko môžete počuť kroky niekoho, kto dohliada na pokoj.

Z HISTÓRIE:

BIELY POTOK:

Biely Potok, dnes mestská časť Ružomberka, sa prvýkrát spomína už v 14. storočí (1329) a v roku 1340 sa trvalo stal súčasťou ružomberského panstva. Toto územie leží v ústí Revúckej doliny, ktorá oddeľuje pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry. Mesto Ružomberok samotné je známe od roku 1233 a mestské výsady získalo v roku 1318. Od stredoveku jeho rozvoj podporovala strategická poloha na obchodných trasách a počas 19. storočia sa stal významným centrom papiernictva a textilného priemyslu v rámci uhorského kráľovstva. Táto industriálna transformácia významne zmenila aj využitie okolitej prírody a dopravy v regióne. Borovnisko, ktoré leží vo vyšších polohách nad Bielym Potokom, tvorí často prechodný bod pre spojenie medzi dolinami. Hoci nemá samostatné historické zmienky, cesta cez neho slúžila ako dôležitý horský priechod pre miestnych obyvateľov, presun dreva alebo hospodárske spojenie horských častí s mestom.

Z BIOLÓGIE:

Oblasť leží na rozhraní pohorí Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, čo jej dáva pestrú kombináciu rastlinných aj živočíšnych druhov. Dolná časť trasy vedie popri potoku, ktorého brehy lemujú jelše, jaseň a vŕba, poskytujúce úkryt pre vodné vtáctvo, ako je vodnár riečny či potápka malá. V nižších polohách rastú zmiešané lesy s prevahou buka a smreka. Pod ich korunou môžete v jarných mesiacoch vidieť púpavy, v lete medvedí cesnak. Letné obdobie prináša tiež čučoriedky, maliny a jahody, ktoré sú dôležitou potravou pre medvede, líšky a vtáctvo. Ako budete stúpať, les sa zmení na hustejšie smrekové porasty, ktoré poskytujú útočisko pre jeleňa lesného, diviaka a sovu dlhochvostú. V týchto miestach je často cítiť vlhký mach a rašelinu, pretože oblasť Borovniska je známa vyššou vlhkosťou a častým bahnom, čo je ideálne prostredie pre obojživelníky, ako sú mlok horský či ropucha obyčajná. Sedlo Brdisko a jeho okolie tvoria prírodný biotop s množstvom vtákov – spevavcov – červienky obyčajnej alebo sýkorky uhliarky, až po dravce, ako myšiak lesný.