Podšíp

STANKOVIANY – PODŠÍP – STANKOVIANY

Odporúčame vám vydať sa zo Stankovian do malebnej osady Podšíp. Podšíp je to historicky bohaté miesto, kde kedysi žilo v harmónii 8-10 rodín. Dodnes dýcha atmosférou ľudovej architektúry. Trasa má približne 1,7 km (cesta tam), prevýšenie 309 metrov a trvá asi 45 minút. Výstup vedie štrkovou cestou, ktorá sa zmení na úzku lesnú cestičku so serpentínami až do Podšípu. Tam vás čaká ticho, výhľad na Malú Fatru a miesto, kde podľa legendy jeden šíp ukončil boj medzi dedinami. Trasa je ideálna pre rodiny, ktoré túžia po spojení s históriou, pokojnej prírode a starodávnej atmosfére.

 

TRASA:

Odporúčame vám začať túru v obci Stankovany. V obci máte veľa miest, kde môžete zaparkovať auto. Náš príbeh sa začína za koľajnicami. Pri mieste, kde sa nachádza odbočka na štrkovú cestu, ktorá smeruje do hôr. Po niekoľkých minútach pohodlnej chôdze sa objaví úzky lesný chodník, ktorý vás povedie pozdĺž malých prameňov a potôčikov. Postupne začnete stúpať serpentínami cez hustý les, ktorý poskytuje príjemný tieň a možnosť osviežiť sa pri niektorom z viacerých prameňov. Počas stúpania budete mať občasné výhľady na obec Stankovany a rieku Váh. Pri pozornom pohľade možno zazriete aj dominantu vrchu Šíp. Trasa má celkové prevýšenie 309 metrov a 1,7 km v jednom smere. Stúpanie je súvislé a odporúčame pohodlné turistické topánky. Po približne 45 minútach prídete do osady Podšíp. Osada leží na horskej lúke s nádherným výhľadom na Malú Fatru a v jej okolí je viacero miest, kde sa dá posadiť, občerstviť z vlastných zásob alebo aj prespať. Späť sa vraciate rovnakou cestou. Z kopca to pôjde rýchlejšie a cesta vám zaberie približne pol hodiny.

PRÍBEH:

Tútu legendu si medzi sebou rozprávali obyvatelia Stankovian a Kraľovian, keď sa cesty týchto dvoch dedín križovali nielen na jarmokoch, ale aj v horách. Kedysi dávno medzi nimi panovala nevraživosť. Spory o pasienky, lesy a vodu sa hromadili a napätie rástlo. Jedného leta sa obe dediny rozhodli, že si nároky vyriešia po svojom – zbraňami. Dohodli sa, že sa stretnú na lúke pod vrchom Šíp, kde sa oba svahy spájali. Ráno, keď slnko vystúpilo nad hory, dorazili muži zo Stankovian z jednej strany a Kraľovania z druhej. Každý mal v ruke kosu, valašku alebo luk. Vtom z tieňa lesa vyšiel starý lukostrelec menom Ondrej, ktorý bol známy v oboch dedinách ako človek, čo vždy hľadal mier. V ruke niesol luk, ale namiesto šípu si doň vložil prútik z liesky, na ktorom sa leskla biela stuha. „Ak by mala byť dnes preliata krv, nech radšej rozhodne tento jediný šíp,“ povedal. „Kam dopadne, tam bude hranica. Kto hranicu prekročí, prehrá nielen spor, ale aj úctu.“ Muži sa na seba zamračili, no nik nechcel byť tým, kto by starca nepočúvol. Ondrej natiahol luk a šíp vyletel vysoko nad lúku. Letel ponad potok, ponad prvé domy Podšípu a zapichol sa do zeme pri veľkom kameni, ktorý tam stojí dodnes. Obe strany mlčky prikývli a hranica bola určená. Žiaden boj sa nekonal. A hoci sa hranice medzi dedinami už dávno zmenili, povesť o jednom šípe, ktorý zastavil boj, ostala. Podšíp sa tak stal symbolom toho, že niekedy stačí jeden rozumný čin, aby sa predišlo veľkej pohrome.

Z HISTÓRIE:

PODŠÍP

Podšíp sa prvý raz spomína v roku 1808. Pôvodne tu žilo 8 až 10 rodín vo veľmi skromných podmienkach, zvyknutých na seba navzájom. V roku 1828 v osade stálo približne 6 domov obývaných 38 obyvateľmi. Stála vysoko v Šípskej Fatre, mimo dosahu požiarov či živelných katastrof, takže si zachovala autentickú ľudovú architektúru, ktorá sa udržiava dodnes. Miestne drevenice boli postavené svojpomocne – jednotlivé diely očíslovali, zostavili a mnohé stoja aj po stovkách rokov. Pokojný život v podhorskom prostredí trval až do polovice 50. rokov 20. storočia, kedy osadu opustili poslední obyvatelia, no jej tradičný štýl žije v rukách turistov, chalupárov a ochrancov kultúrneho dedičstva.

Z BIOLÓGIE:

Šípska Fatra patrí do Národného parku Veľká Fatra. Už od prvých krokov po štrkovej ceste vás sprevádzajú lúčne porasty s rôznymi druhmi tráv a byliniek – na jar tu kvitne púpava, prvosienka jarná či materina dúška. V lete sa pridávajú margaréty, zvončeky a klinčeky. Lesná časť trasy začína hustým porastom listnatých stromov – prevažne bukov, ktoré tvoria príjemný tieň počas stúpania serpentínami. Počas výstupu sa môžete započúvať do spevu pinky lesnej, či ďatľa veľkého, ktorý často klepotá na staré kmene. Cestou môžete natrafiť aj na viacero prameňov. Tieto miesta sú bohaté na machy, paprade a vlhkomilné rastliny. V blízkosti vody si všímajte aj rôzne živočíchy. Z obojživelníkov tu žije skokan hnedý a mlok horský, vo vlhkejších častiach lesa môžete stretnúť aj slimáka záhradného či užovku obojkovú. Osada Podšíp sa nachádza na horskej lúke, kde sa strieda kvitnúca flóra s tradičnou ľudovou architektúrou. V lete na lúke bzučia včely a motýle a pri troche šťastia sa na okolitých svahoch objaví srnec alebo líška. Vďaka nízkej miere zásahu človeka si miesto zachovalo vysokú biodiverzitu, ktorú si treba chrániť. Preto prosíme, aby ste sa držali chodníkov a nerušili prírodný pokoj tejto jedinečnej lokality.